Previous Verse
Next Verse

Shloka 61

अविद्याबीज-निरूपणं, योगस्वरूप-उपदेशः, मूर्तहरिधारणा-समाधि, जनकवंशीय-राजर्षिसंवादः

विष्णुशक्तिः परा प्रोक्ता क्षेत्रज्ञाख्या तथापरा अविद्या कर्मसंज्ञान्या तृतीया शक्तिर् इष्यते

viṣṇuśaktiḥ parā proktā kṣetrajñākhyā tathāparā avidyā karmasaṃjñānyā tṛtīyā śaktir iṣyate

ဗိဿနု၏ သက္တိကို အမြင့်ဆုံးဟု ကြေညာထားသည်။ ထို့ပြင် ‘ခ္ရှೇತ್ರဇ္ဉ’ ဟု ခေါ်သော အတွင်း၌ တည်နေသော သိသူ သက္တိတစ်ပါးလည်း ရှိသည်။ တတိယ သက္တိမှာ အဝိဒ္ဓာ ဖြစ်ပြီး ကမ္မဟုလည်း ခေါ်ကြသည်; ထိုသက္တိကြောင့် ချည်နှောင်မှုနှင့် သံသရာဖြစ်ပေါ်မှုကို ရှင်းလင်းနိုင်သည်။

विष्णुशक्तिःVishnu’s power
विष्णुशक्तिः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootविष्णु (प्रातिपदिक) + शक्ति (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (1st/Nominative), एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुषः (विष्णोः शक्तिः)
पराsupreme
परा:
Visheshana (Adjective/विशेषण)
TypeAdjective
Rootपर (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; विशेषणम् (विष्णुशक्तेः)
प्रोक्ताis said/declared
प्रोक्ता:
Kriya (Predicate/क्रिया)
TypeVerb
Rootप्र + वच् (धातु) → प्रोक्त (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formभूतकर्मणि कृदन्तः (क्त-प्रत्यय), स्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; कर्मणि प्रयोगे विधेय-विशेषणम्
क्षेत्रज्ञाख्याcalled ‘kṣetrajña’
क्षेत्रज्ञाख्या:
Visheshana (Adjective/विशेषण)
TypeAdjective
Rootक्षेत्रज्ञ (प्रातिपदिक) + आख्या (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुषः (क्षेत्रज्ञस्य आख्या) = ‘named as kṣetrajña’; विशेषणम् (परा-शक्तेः)
तथाthus/likewise
तथा:
Sambandha (Connector/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootतथा (अव्यय)
Formअव्यय; प्रकारवाचक-अव्यय (adverb: ‘thus/so’)
अपराother/secondary
अपरा:
Visheshana (Adjective/विशेषण)
TypeAdjective
Rootअपर (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; विशेषणम् (शक्तेः)
अविद्याignorance
अविद्या:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootअविद्या (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
कर्मसंज्ञान्याknown as ‘karma’
कर्मसंज्ञान्या:
Visheshana (Adjective/विशेषण)
TypeAdjective
Rootकर्म (प्रातिपदिक) + संज्ञान्या (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुषः (कर्मणः संज्ञा यस्याः) = ‘having the designation “karma”’; विशेषणम् (अविद्यायाः)
तृतीयाthird
तृतीया:
Visheshana (Adjective/विशेषण)
TypeAdjective
Rootतृतीय (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; विशेषणम् (शक्तेः)
शक्तिःpower
शक्तिः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootशक्ति (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
इष्यतेis considered
इष्यते:
Kriya (Verb/क्रिया)
TypeVerb
Rootइष् (धातु)
Formलट्-लकार (Present), प्रथमपुरुष (3rd person), एकवचन; आत्मनेपद; कर्मणि/भावे प्रयोगः—‘is considered/held to be’

Sage Parāśara (teaching Maitreya)

V
Vishnu
K
Kṣetrajña
A
Avidyā
K
Karma

FAQs

This verse frames reality through three powers: the supreme transcendent power, the kṣetrajña (indwelling knower), and the binding power of avidyā/karma—together explaining divinity, consciousness, and bondage.

Parāśara identifies avidyā as a distinct śakti and equates it with karma in function—what produces conditioned experience, perpetuates saṃsāra, and obscures true knowledge of the Supreme.

Vishnu is presented as the ultimate ground whose powers account for both liberation-oriented reality (parā and kṣetrajña) and worldly bondage (avidyā/karma), reinforcing Vishnu’s sovereignty over cosmos and self.