नियमपूर्वक उत्तम व्रतका पालन करनेवाले राजा अश्वपतिने किसी समय अपनी धर्मपरायणा बड़ी रानीमें गर्भ स्थापित किया
niyamapūrvakaṃ uttama-vratasya pālanaṃ kurvataḥ rājñaḥ aśvapateḥ kadācit dharmaparāyaṇāyāṃ jyeṣṭhāyāṃ mahīṣyāṃ garbhaḥ pratiṣṭhāpitaḥ
မာကဏ္ဍေယာက ပြောသည်—စည်းကမ်းတကျ အထူးကောင်းမြတ်သော ဝရတများကို သစ္စာရှိစွာ ထိန်းသိမ်းကျင့်သုံးသော အရှွပတိမင်းသည် တစ်ခါတစ်ရံ ဓမ္မကို အလေးထားသော မိမိ၏ အကြီးဆုံး မဟိသီတွင် ကိုယ်ဝန်တည်စေ하였다။ ထိုသို့ဖြင့် တရားသမာဓိရှိသော မျိုးဆက်နှင့် မင်းအုပ်ချုပ်မှု၊ အိမ်ထောင်ရေးဝတ္တရားတို့မှ ဆက်လက်လာမည့် သီလတာဝန်များကို စတင်လှုပ်ရှားစေ하였다။
मार्कण्डेय उवाच
The verse foregrounds disciplined observance (niyama) and noble vows (vrata) as foundations of righteous kingship and household life, implying that even personal acts like begetting offspring are ideally aligned with dharma.
Markandeya narrates that King Ashvapati, known for strict observance of vows, once impregnated his eldest queen who is devoted to dharma—introducing the beginning of a significant birth within the story.