Ārjava, Satya, and the Virocana–Sudhanvan Exemplum
Udyoga-parva 35
सुखं च दुःखं च भवाभवौ च लाभालाभौ मरणं जीवितं च । पर्यायश: सर्वमेते स्पृशन्ति तस्माद् धीरो न च हृष्येन्न शोचेत्,सुख-दुःख, उत्पत्ति-विनाश, लाभ-हानि और जीवन-मरण--ये क्रमश: सबको प्राप्त होते रहते हैं; इसलिये धीर पुरुषको इनके लिये हर्ष और शोक नहीं करना चाहिये
sukhaṁ ca duḥkhaṁ ca bhavābhavau ca lābhālābhau maraṇaṁ jīvitaṁ ca | paryāyaśaḥ sarvam ete spṛśanti tasmād dhīro na ca hṛṣyen na śocet ||
ဝိဒုရက ဆိုသည်မှာ—ပျော်ရွှင်မှုနှင့် ဝမ်းနည်းမှု၊ ဖြစ်ပေါ်လာခြင်းနှင့် ပျောက်ကွယ်သွားခြင်း၊ အမြတ်နှင့် အရှုံး၊ အသက်နှင့် သေခြင်းတို့သည် လူတိုင်းကို အလှည့်ကျ ထိတွေ့လာတတ်သည်။ ထို့ကြောင့် သတ္တိတည်ငြိမ်သူသည် ထိုအရာများကြောင့် မလွန်ကဲစွာ ဝမ်းမြောက်မနေသင့်၊ မလွန်ကဲစွာ ဝမ်းနည်းမနေသင့်ဘဲ၊ ဘဝ၏ ပြောင်းလဲမှုများအပေါ် စိတ်ညီညွတ်တည်ငြိမ်စွာ ရှိသင့်သည်။
विदुर उवाच
All opposites—pleasure/pain, gain/loss, life/death, arising/cessation—arrive by turns for everyone; wisdom lies in maintaining steadiness without elation or grief.
In the Udyoga Parva’s counsel-setting, Vidura addresses the royal situation with moral instruction, urging inner steadiness and restraint as events move toward conflict.