Atithi-satkāra and the Consolation of Wise Counsel (अतिथिसत्कारः प्रज्ञानवचनस्य च पराश्वासनम्)
ततो<5हं खण्डपरशु: स्मृत: परशुखण्डनात् । नरका चलाया हुआ वह परशु सहसा रुद्रके द्वारा खण्डित कर दिया गया। मेरे परशुका खण्डन हो जानेसे मैं 'खण्डपरशु” कहलाया
tato 'haṃ khaṇḍa-paraśuḥ smṛtaḥ paraśu-khaṇḍanāt |
«ထို့နောက် ငါသည် ‘ခဏ္ဍ-ပရရှု’ (Khaṇḍa-paraśu) — ‘ပုဆိန်ကျိုးသူ’ ဟု မှတ်မိခံရလာ၏၊ အကြောင်းမှာ ငါ၏ ပုဆိန်သည် ချိုးကွဲသွားခဲ့သောကြောင့် ဖြစ်သည်»။ ဇာတ်ကြောင်းအတွင်း၌ ဤအမည်ပြောင်သည် အရှုံးနှင့် ၎င်း၏အကျိုးဆက်ကို သတ်မှတ်ပေးသော အဖြစ်အပျက်တစ်ရပ်မှ ပေါ်ထွန်းလာသည်—စစ်သူရဲ၏ အတ္တလက္ခဏာသည် အောင်ပွဲမဟုတ်ဘဲ လက်နက်ပျက်စီးခြင်းဖြင့် အမှတ်အသားတင်ခံရပြီး၊ အင်အားအပေါ် မာန်မာနသည် မခိုင်မြဲကြောင်းနှင့် မဟာဘာရတ၌ အမည်များသည် မကြာခဏ သီလသမိုင်းကို ထုပ်ပိုးထားကြောင်း သတိပေးသည်။
तामिन्द्र उवाच गच्छ नहुषस्त्वया वाच्योथ<पूर्वेण मामृषियुक्तेन यानेन त्वमधिरूढ
The verse illustrates how a person’s reputation can be shaped by a single consequential event, and it subtly cautions against overreliance on martial power: even a weapon—symbol of strength—can be broken, leaving behind a moralized memory encoded in a name.
The speaker explains the origin of the epithet ‘Khaṇḍa-paraśu’: because his axe was broken, he became known by that descriptive name. The line functions as an etiological note (name-origin) within the broader Shānti Parva discourse.