शल्यपरिघातः (Śalya Under Encirclement) — Mahābhārata, Śalya-parva, Adhyāya 12
असक्तमभ्यवर्षन्त शरवर्षाणि भागश: । चेकितानको मारा गया देख पाण्डव महारथी पृथक्-पृथक् बाणोंकी लगातार वर्षा करने लगे
sañjaya uvāca | asaktam abhyavarṣanta śaravarṣāṇi bhāgaśaḥ | cekitānaś ca mādrīputrau yuyudhānaś ca pāṇḍavāḥ | mahārathīṃs tathānyāṃś ca pṛthak-pṛthag bāṇavarṣair avākiran ||
သဉ္ဇယက ပြောသည်– «မပြတ်မတောက် အရှိန်ဖြင့် သူတို့သည် အပိုင်းပိုင်း ခွဲ၍ မြှားမိုးကို တိတိကျကျ ပစ်ချလေ၏။ စေကိတான သေဆုံးသွားသည်ကို မြင်သောအခါ ပाण्डဝ မဟာရထီများ—မာဒရီ၏ အမွှာသားနှစ်ဦးနှင့် ယုယုဓာန (သာတျကိ)—တို့သည် မိမိတို့၏ နယ်ပယ်အသီးသီး၌ ရန်ဘက် မဟာရထီများပေါ်သို့ မြှားတန်းများကို ဆက်တိုက် သွန်းလောင်းကြ၏။ ဤမြင်ကွင်းသည် စစ်၏ ကြမ်းတမ်းသော တောင်းဆိုမှုအောက်တွင် ကျွမ်းကျင်မှုနှင့် ဆုံးဖြတ်ချက်၊ တာဝန်တို့ ပေါင်းစည်းသည့် စည်းကမ်းတကျ ညှိနှိုင်းတိုက်ခိုက်မှုကို ထင်ဟပ်စေ၏။»
संजय उवाच
The verse highlights disciplined action in the midst of conflict: warriors act with focus and coordination, reflecting kṣatriya-dharma—performing one’s duty with steadiness even amid violence and pressure.
Sañjaya describes a phase of the battle where Cekitāna, Nakula and Sahadeva, and Sātyaki each independently unleash continuous volleys of arrows, overwhelming opposing elite chariot-warriors in their respective sectors.