भीष्म-युधिष्ठिर-संमर्दः
Bhīṣma’s Pressure on Yudhiṣṭhira; Śikhaṇḍī’s Approach; Evening Withdrawal
उसमें सहस्रों रथी और घुड़सवार प्राणशून्य होकर बिखर गये। तब शान्तनुनन्दन भीष्मने कुपित होकर झुकी हुई गाँठवाले बाणोंद्वारा उन महामना वीरोंकी सेनाका विनाश कर डाला; पांचालोंकी सेनाकी कितनी ही टुकड़ियोंको अपने बाणोंद्वारा यमलोक पहुँचा दिया ।। एवं भित्त्वा महेष्वास: पाण्डवानामनीकिनीम् । कृत्वावहारं सैन्यानां ययौ स्वशिबिरं नूप,नरेश्वर! महाधनुर्धर भीष्म इस प्रकार पाण्डव-सेनाका संहार करके अपनी समस्त सेनाओंको युद्धसे लौटाकर अपने शिविरको चले गये
evaṁ bhittvā maheṣvāsaḥ pāṇḍavānām anīkinīm | kṛtvā avahāraṁ sainyānāṁ yayau svaśibiraṁ nṛpa, nareśvara |
သဉ္ဇယက ပြောသည်—ထိုနေရာ၌ ရထားစစ်သည်နှင့် မြင်းစီးစစ်သည် ထောင်ပေါင်းများစွာသည် အသက်မဲ့ကာ ပြန့်ကျဲလဲကျသွားကြ၏။ ထို့နောက် သာန္တနု၏ သား ဘီရှ္မသည် ဒေါသထွက်၍ အဆစ်ကွေးချထားသော မြားများဖြင့် ထိုမဟာစိတ်ရှိ သူရဲကောင်းတို့၏ စစ်တပ်ကို ဖျက်ဆီးပစ်ပြီး၊ ပဉ္စာလတို့၏ တပ်ဖွဲ့အချို့ကိုလည်း မိမိမြားများဖြင့် ယမလောကသို့ ပို့ဆောင်လိုက်၏။ ထို့ပြင် မဟာဓနုရှင် ဘီရှ္မသည် ပाण्डဝတို့၏ စစ်တပ်ကို ထိုးဖောက်ချေမှုန်းပြီးနောက် စစ်တပ်အားလုံးကို တိုက်ပွဲမှ ပြန်ခေါ်ကာ မင်းကြီးရေ၊ မိမိ၏ စခန်းသို့ ပြန်သွားလေ၏။
संजय उवाच
Even amid battlefield fury and overwhelming martial success, a leader’s dharma includes restraint and control—knowing when to stop, recall troops, and prevent violence from becoming mere slaughter without purpose.
Sañjaya reports that Bhīṣma, after breaking the Pāṇḍava battle-host, signals a withdrawal (avahāra) of his forces and returns to his own camp, marking a pause after a destructive phase of combat.