Previous Verse
Next Verse

Shloka 38

The Disappearance of the Yadu Dynasty and Lord Kṛṣṇa’s Departure

यस्यात्मयोगरचितं न विदुर्विरिञ्चो रुद्रादयोऽस्य तनया: पतयो गिरां ये । त्वन्मायया पिहितद‍ृष्टय एतदञ्ज: किं तस्य ते वयमसद्गतयो गृणीम: ॥ ३८ ॥

yasyātma-yoga-racitaṁ na vidur viriñco rudrādayo ’sya tanayāḥ patayo girāṁ ye tvan-māyayā pihita-dṛṣṭaya etad añjaḥ kiṁ tasya te vayam asad-gatayo gṛṇīmaḥ

ဗြဟ္မာနှင့် ရုဒြနတ်မင်းတို့ပင် အရှင်မြတ်၏ မာယာတန်ခိုးကို နားမလည်နိုင်ကြလျှင် အကျွန်ုပ်ကဲ့သို့သော လူနိမ့်လူယုတ်က အဘယ်သို့ ဆိုနိုင်ပါမည်နည်း။

yasyaof whom/whose
yasya:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootyad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formषष्ठी-विभक्ति, एकवचन, सर्वनाम
ātma-yoga-racitamfashioned/arranged by (His) own yoga
ātma-yoga-racitam:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootātman (प्रातिपदिक) + yoga (प्रातिपदिक) + racita (कृदन्त from √rac)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; भूतकृदन्त (PPP) ‘racita’; समासः तत्पुरुषः—‘आत्मयोगेन रचितम्’
nanot
na:
Pratiṣedha (प्रतिषेध)
TypeIndeclinable
Rootna (अव्यय)
Formनिषेधार्थक-अव्यय
viduḥknow
viduḥ:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Rootvid (धातु)
Formलिट्-लकार (Perfect), प्रथमपुरुष, बहुवचन, परस्मैपद
viriñcaḥBrahmā (Viriñca)
viriñcaḥ:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootviriñca (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
rudra-ādayaḥRudra and others
rudra-ādayaḥ:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootrudra (प्रातिपदिक) + ādi (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; समासः तत्पुरुषः ‘रुद्रः आदिः येषाम्’ (Rudra and others)
asyaof him/of this (Lord)
asya:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootidam (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formषष्ठी-विभक्ति, एकवचन, सर्वनाम
tanayāḥsons
tanayāḥ:
Karta (कर्ता) (in apposition)
TypeNoun
Roottanaya (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन
patayaḥlords, masters
patayaḥ:
Karta (कर्ता) (in apposition)
TypeNoun
Rootpati (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन
girāmof speech/words
girām:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootgir (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग (Feminine), षष्ठी-विभक्ति, बहुवचन
yewho
ye:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootyad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; सम्बन्धक-प्रोनाउन (relative)
tvat-māyayāby your māyā
tvat-māyayā:
Karaṇa (करण)
TypeNoun
Roottvad (सर्वनाम-प्रातिपदिक) + māyā (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, एकवचन; समासः षष्ठी-तत्पुरुषः ‘त्वया सम्बन्धिनी माया’
pihita-dṛṣṭayaḥhaving veiled vision
pihita-dṛṣṭayaḥ:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootpihita (कृदन्त from √pidhā/√pih) + dṛṣṭi (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; बहुव्रीहिः ‘पिहिता दृष्टी येषाम्’ (whose vision is covered)
etatthis
etat:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootetad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
añjaḥclearly, directly
añjaḥ:
Kriyā-viśeṣaṇa (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootañjas (अव्यय-प्राय)
Formअव्यय (adverb) ‘straightway/clearly’
kimwhat?
kim:
Prashna (प्रश्न)
TypeIndeclinable
Rootkim (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formप्रश्नार्थक-अव्यय/सर्वनाम (interrogative)
tasyaof him
tasya:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Roottad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formषष्ठी-विभक्ति, एकवचन
teof you/your
te:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Roottvad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formषष्ठी-विभक्ति (Genitive/6th), एकवचन (enclitic)
vayamwe
vayam:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootasmad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formप्रथमा-विभक्ति, बहुवचन
asad-gatayaḥof poor/false condition
asad-gatayaḥ:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootasad (प्रातिपदिक) + gati (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; बहुव्रीहिः ‘असद्गतिः येषाम्’ (whose course/state is untrue/low)
gṛṇīmaḥwe praise/sing
gṛṇīmaḥ:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Rootgṛ (धातु)
Formलट्-लकार (Present), उत्तमपुरुष (1st person), बहुवचन, परस्मैपद
K
Krishna
V
Virinchi (Brahma)
R
Rudra (Shiva)

FAQs

This verse states that Krishna’s true reality and arrangements are produced by His own internal yoga potency, and even great devas’ vision can be covered by His māyā—so complete comprehension is beyond created beings.

The Yadu elders/relatives offer this prayer to Lord Krishna in the context of His impending disappearance, expressing humility that if even Brahma and Shiva cannot fully know Him, their own praise must be limited.

It encourages intellectual humility—recognizing limits of speculation—and motivates sincere bhakti: approach the Divine through devotion, prayer, and disciplined practice rather than pride in knowledge.