Previous Verse
Next Verse

Shloka 56

उपसंहारः, वैष्णवपुराण-प्रशंसा, फलश्रुति, परम्परा-प्रवहः (पाठ-श्रवण-फलम्)

यस्मिन् न्यस्तमतिर् न याति नरकं स्वर्गो ऽपि यच् चिन्तने विघ्नो यत्र निवेशितात्ममनसो ब्राह्मो ऽपि लोको ऽल्पकः मुक्तिं चेतसि यः स्थितो ऽमलधियां पुंसां ददात्य् अव्ययः किं चित्रं यद् अघं प्रयाति विलयं तत्राच्युते कीर्तिते

yasmin nyastamatir na yāti narakaṃ svargo 'pi yac cintane vighno yatra niveśitātmamanaso brāhmo 'pi loko 'lpakaḥ muktiṃ cetasi yaḥ sthito 'maladhiyāṃ puṃsāṃ dadāty avyayaḥ kiṃ citraṃ yad aghaṃ prayāti vilayaṃ tatrācyute kīrtite

Dia yang apabila fikiran sekali diletakkan pada-Nya, tidak jatuh ke neraka; mengingati-Nya menjadikan syurga pun terasa sebagai halangan. Bagi yang diri dan mindanya terpaku pada-Nya, alam Brahmā juga tampak kecil. Bersemayam di hati, Tuhan yang tidak binasa mengurniakan moksha kepada yang berakal suci; maka tidak hairan dosa lenyap apabila Acyuta dipuji.

yasminin whom/wherein
yasmin:
Adhikarana (Locative/अधिकरण)
TypeNoun
Rootyad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम, नपुंसकलिङ्गे/पुंलिङ्गे, सप्तमी (7th/सप्तमी), एकवचन (Singular); अधिकरणे (locative)
nyasta-matiḥone whose mind is fixed (there)
nyasta-matiḥ:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootni-√as (धातु) + mati (प्रातिपदिक)
Formकर्मधारय/तत्पुरुष-समासः (nyastā matiḥ = ‘placed mind’); स्त्रीलिङ्ग ‘mati’, प्रथमा (1st), एकवचन; कृदन्त-विशेषण ‘nyasta’ (क्त-प्रत्यय, past passive participle)
nanot
na:
Negation (निषेध)
TypeIndeclinable
Rootna (अव्यय)
Formनिषेध-निपात (negative particle)
yātigoes
yāti:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Root√yā (धातु)
Formलट् (Present), परस्मैपद, प्रथमपुरुष (3rd), एकवचन
narakamto hell
narakam:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootnaraka (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd/द्वितीया), एकवचन; कर्म (object)
svargaḥheaven
svargaḥ:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootsvarga (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन
apieven/also
api:
Particle (निपात)
TypeIndeclinable
Rootapi (अव्यय)
Formसमुच्चय/अपि-निपात (also/even)
yatwhich/that
yat:
Sambandha (Relative/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootyad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम, नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया (1st/2nd), एकवचन; सम्बन्धसूचक (relative)
cintanein (his) contemplation
cintane:
Adhikarana (Locative/अधिकरण)
TypeNoun
Rootcintana (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी (7th), एकवचन; अधिकरण
vighnaḥobstacle
vighnaḥ:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootvighna (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन
yatrawhere
yatra:
Adhikarana (Locative sense/अधिकरणार्थ)
TypeIndeclinable
Rootyatra (अव्यय)
Formदेशवाचक-अव्यय (relative adverb: where)
niveśita-ātma-manasaḥof one whose self and mind are absorbed (there)
niveśita-ātma-manasaḥ:
Sambandha (Genitive/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootni-√viś (धातु) + ātman (प्रातिपदिक) + manas (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष-समासः; ‘niveśita’ (क्त-प्रत्यय, PPP) + ‘ātman’ + ‘manas’; षष्ठी (6th/षष्ठी), एकवचन (genitive singular) — ‘of (one) whose self and mind are fixed (there)’
brāhmaḥBrahmā’s / pertaining to Brahmā
brāhmaḥ:
Visheshana (Adjective/विशेषण)
TypeAdjective
Rootbrāhma (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; विशेषण (qualifying ‘lokaḥ’)
apieven
api:
Particle (निपात)
TypeIndeclinable
Rootapi (अव्यय)
Formअपि-निपात (even)
lokaḥworld/realm
lokaḥ:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootloka (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन
alpakaḥsmall/insignificant
alpakaḥ:
Visheshana (Adjective/विशेषण)
TypeAdjective
Rootalpaka (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; विशेषण (of ‘lokaḥ’)
muktimliberation
muktim:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootmukti (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन; कर्म
cetasiin the mind
cetasi:
Adhikarana (Locative/अधिकरण)
TypeNoun
Rootcetas (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी (7th), एकवचन; अधिकरण
yaḥwho
yaḥ:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootyad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम, पुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; सम्बन्धसूचक (relative)
sthitaḥabiding/placed
sthitaḥ:
Karta (Predicative/कर्ता-सम्बन्ध)
TypeVerb
Root√sthā (धातु)
Formक्त-प्रत्यय (past participle), पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; ‘स्थितः’ = ‘being placed/abiding’
amala-dhiyāmof the pure-minded
amala-dhiyām:
Sambandha (Genitive/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootamala (प्रातिपदिक) + dhi (प्रातिपदिक)
Formकर्मधारय-समासः (amala-dhiyaḥ = ‘pure-minded’); स्त्रीलिङ्ग ‘dhi’, षष्ठी (6th), बहुवचन (Plural)
puṃsāmof men/people
puṃsām:
Sambandha (Genitive/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootpuṃs (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी (6th), बहुवचन; सम्बन्ध
dadātigives
dadāti:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Root√dā (धातु)
Formलट् (Present), परस्मैपद, प्रथमपुरुष (3rd), एकवचन
avyayaḥimperishable
avyayaḥ:
Visheshana (Adjective/विशेषण)
TypeAdjective
Rootavyaya (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; विशेषण (of ‘yaḥ’/the Lord)
kimwhat
kim:
Discourse (Question/प्रश्न)
TypeNoun
Rootkim (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formप्रश्नवाचक-सर्वनाम, नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; प्रश्नार्थ
citramwonder
citram:
Predicate (प्रत्ययार्थ)
TypeNoun
Rootcitra (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; ‘किं चित्रम्’ = ‘what wonder’
yatthat which
yat:
Sambandha (Relative/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootyad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम, नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; सम्बन्धसूचक
aghamsin/evil
agham:
Karta/Karma (Contextual/कर्ता-वा-कर्म)
TypeNoun
Rootagha (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; पापार्थ
prayātigoes/attains
prayāti:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootpra-√yā (धातु)
Formलट् (Present), परस्मैपद, प्रथमपुरुष, एकवचन
vilayamdissolution
vilayam:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootvilaya (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन; गत्यर्थकर्म
tatrathere
tatra:
Adhikarana (Locative sense/अधिकरणार्थ)
TypeIndeclinable
Roottatra (अव्यय)
Formदेशवाचक-अव्यय (there)
acyutein Acyuta (Vishnu)
acyute:
Adhikarana (Locative/अधिकरण)
TypeNoun
Rootacyuta (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी (7th), एकवचन; अधिकरण (in/when Acyuta is ...)
kīrtitewhen (he is) praised
kīrtite:
Adhikarana (Locative absolute/सप्तमी-सम्बन्ध)
TypeVerb
Root√kīrt (धातु)
Formक्त-प्रत्यय (past passive participle) in locative singular neuter/masc: ‘कीर्तिते’ = ‘when praised/being praised’; सप्तमी-सम्बन्ध (locative absolute sense)

Sage Parāśara (teaching Maitreya)

V
Vishnu (Acyuta)
B
Brahma (Brahmaloka)
S
Svarga (Heaven)
N
Naraka (Hell)
M
Moksha (Liberation)

FAQs

This verse states that kīrtana of Acyuta causes sins to dissolve and leads the pure-minded toward liberation, making even heavenly attainments secondary.

Parāśara presents svarga as a potential distraction and even Brahmā’s realm as ‘small’ for one absorbed in Vishnu, because moksha is the highest aim.

Vishnu is portrayed as the avyaya (imperishable) indweller who directly grants mukti, affirming His supremacy over all worlds and rewards.