Previous Verse
Next Verse

Shloka 16

उपसंहारः, वैष्णवपुराण-प्रशंसा, फलश्रुति, परम्परा-प्रवहः (पाठ-श्रवण-फलम्)

पुण्याः प्रदेशा मेदिन्याः पुण्या नद्यो ऽथ सागराः पर्वताश् च महापुण्याश् चरितानि च धीमताम्

puṇyāḥ pradeśā medinyāḥ puṇyā nadyo 'tha sāgarāḥ parvatāś ca mahāpuṇyāś caritāni ca dhīmatām

Suci adanya wilayah-wilayah di bumi; suci juga sungai-sungai dan lautan. Gunung-ganang sungguh amat suci; dan suci pula kisah hidup serta kebajikan para bijaksana.

पुण्याःholy
पुण्याः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootपुण्य (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; विशेषण
प्रदेशाःregions
प्रदेशाः:
Karta (Subject/Item in list/कर्ता)
TypeNoun
Rootप्रदेश (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन
मेदिन्याःof the earth
मेदिन्याः:
Sambandha (Genitive relation/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootमेदिनी (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, षष्ठी (genitive), एकवचन
पुण्याःholy
पुण्याः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootपुण्य (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; विशेषण (नद्यः इति)
नद्यःrivers
नद्यः:
Karta (Item in list/कर्ता)
TypeNoun
Rootनदी (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन
अथand then / also
अथ:
Samuccaya (Connector/समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootअथ (अव्यय)
Formअनन्तर/समुच्चयबोधक-अव्यय (particle: 'then/and also')
सागराःoceans
सागराः:
Karta (Item in list/कर्ता)
TypeNoun
Rootसागर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन
पर्वताःmountains
पर्वताः:
Karta (Item in list/कर्ता)
TypeNoun
Rootपर्वत (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन
and
:
Samuccaya (Conjunction/समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयबोधक-अव्यय
महापुण्याःvery holy
महापुण्याः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootमहा (प्रातिपदिक) + पुण्य (प्रातिपदिक)
Formकर्मधारय-समास (महच्च तत् पुण्यम्); पुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; विशेषण (पर्वताः इति)
चरितानिdeeds / accounts
चरितानि:
Karta (Item in list/कर्ता)
TypeNoun
Rootचरित (कृदन्त-निष्पन्न प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, बहुवचन
and
:
Samuccaya (Conjunction/समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयबोधक-अव्यय
धीमताम्of the wise
धीमताम्:
Sambandha (Genitive relation/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootधीमत् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी (genitive), बहुवचन; गुणवाचक-प्रातिपदिक (wise persons)

Sage Parāśara (teaching Maitreya)

E
Earth (Medinī)
R
Rivers (Nadī)
O
Oceans (Sāgara)
M
Mountains (Parvata)
T
The Wise (Dhīmat)

FAQs

This verse frames the world itself as a field of merit: lands, waters, and mountains are described as intrinsically holy, supporting the Purana’s tirtha-idea that geography participates in dharma and spiritual uplift.

By placing ‘caritāni of the dhīmat’ alongside rivers and mountains as ‘mahāpuṇya,’ Parāśara treats sacred biography as spiritually efficacious—ethical exemplars transmit merit and orient the mind toward dharma.

Even when Vishnu is not named, Book 2’s world-description is Vaishnava in thrust: the ordered cosmos and its sanctifying features are presented as part of Vishnu’s sovereign arrangement, where creation and righteous living converge toward the Supreme Reality.