HomeVamana PuranaAdh. 6Shloka 57
Previous Verse
Next Verse

Vamana Purana — Nara-Narayana's Tapas, Shloka 57

Nara-Narayana’s Tapas, Indra’s Temptation, and the Burning of Kama: The Origin of Ananga and the Shiva-Linga Episode

तस्मिन् सुपुण्ये विषये निविष्टो रुद्रप्रसादादभिपूज्यते ऽसौ तस्मिन् प्रयाते भगवांस्त्रिनेत्रो देवो ऽपि विन्ध्यं गिरिमभ्यगच्छत् // वम्प्_6.56 तत्रापि मदनो गत्वा ददर्श वृषकेतनम् दृष्ट्वा प्रहर्त्तुकामं च ततः प्रादुवचद्धरः

tasmin supuṇye viṣaye niviṣṭo rudraprasādādabhipūjyate 'sau tasmin prayāte bhagavāṃstrinetro devo 'pi vindhyaṃ girimabhyagacchat // VamP_6.56 tatrāpi madano gatvā dadarśa vṛṣaketanam dṛṣṭvā praharttukāmaṃ ca tataḥ prāduvacaddharaḥ

“Setelah menetap di wilayah yang amat suci itu, ia dipuja dengan sewajarnya berkat anugerah Rudra. Setelah ia berangkat, Deva yang bertuah, Yang Bermata Tiga, pun menuju ke gunung Vindhya. Di sana juga, Madana pergi dan melihat Vṛṣaketu; melihatnya berhasrat untuk memukul, Dhara lalu bersabda…”

तस्मिन्in that
तस्मिन्:
अधिकरण (Locative)
TypeNoun
Rootतद् (प्रातिपदिक/सर्वनाम)
Formसर्वनाम; पुल्लिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग, सप्तमी, एकवचन
सुपुण्येin the very holy
सुपुण्ये:
अधिकरण-विशेषण
TypeAdjective
Rootसु + पुण्य (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग, सप्तमी, एकवचन; विशेषण (of विषये)
विषयेregion
विषये:
अधिकरण (Locative)
TypeNoun
Rootविषय (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, सप्तमी, एकवचन
निविष्टःsettled / stationed
निविष्टः:
कर्तृ-विशेषण (of implied subject)
TypeAdjective
Rootनि-विश् (धातु)
Formभूतकृदन्त (PPP); पुल्लिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
रुद्रप्रसादात्from Rudra’s grace
रुद्रप्रसादात्:
अपादान (Ablative source)
TypeNoun
Rootरुद्र + प्रसाद (प्रातिपदिक)
Formषष्ठी-तत्पुरुष: रुद्रस्य प्रसादः; पुल्लिङ्ग, पञ्चमी, एकवचन
अभिपूज्यतेis worshipped
अभिपूज्यते:
क्रिया (Verb)
TypeVerb
Rootअभि-पूज् (धातु)
Formलट्-लकार (Present), प्रथमपुरुष, एकवचन; आत्मनेपद; कर्मणि-प्रयोग (passive)
असौthat one / he
असौ:
कर्ता (Subject)
TypeNoun
Rootअसद्/एतद्-प्रकार (प्रातिपदिक/सर्वनाम)
Formसर्वनाम; पुल्लिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
तस्मिन्when/while that (one)
तस्मिन्:
अधिकरण (Locative)
TypeNoun
Rootतद् (प्रातिपदिक/सर्वनाम)
Formसर्वनाम; सप्तमी, एकवचन
प्रयातेwhen (he) had departed
प्रयाते:
सप्तमी-सम्बन्ध (Locative absolute)
TypeAdjective
Rootप्र-या (धातु)
Formभूतकृदन्त (PPP) used as locative absolute; पुल्लिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग, सप्तमी, एकवचन
भगवान्the Blessed Lord
भगवान्:
कर्ता (Subject)
TypeNoun
Rootभगवत् (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
त्रिनेत्रःthree-eyed
त्रिनेत्रः:
कर्तृ-विशेषण
TypeAdjective
Rootत्रि + नेत्र (प्रातिपदिक)
Formबहुव्रीहि: यस्य त्रीणि नेत्राणि सः; पुल्लिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; विशेषण (of भगवान्/देवः)
देवःthe god (Śiva)
देवः:
कर्ता (Subject)
TypeNoun
Rootदेव (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
अपिalso
अपि:
सम्बन्ध (particle)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formनिपात, अव्यय
विन्ध्यम्Vindhya (mountain)
विन्ध्यम्:
कर्म (Object)
TypeNoun
Rootविन्ध्य (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
गिरिम्mountain
गिरिम्:
कर्म (Object)
TypeNoun
Rootगिरि (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; विन्ध्यम् इति विशेष्य-विशेषणभाव/समानााधिकरण
अभ्यगच्छत्went toward / approached
अभ्यगच्छत्:
क्रिया (Verb)
TypeVerb
Rootअभि-गम् (धातु)
Formलङ्-लकार (Imperfect/Past), प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद
तत्रthere
तत्र:
अधिकरण (Adverbial location)
TypeIndeclinable
Rootतत्र (अव्यय)
Formदेशवाचक-अव्यय (locative adverb)
अपिalso
अपि:
सम्बन्ध (particle)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formनिपात, अव्यय
मदनःMadana (Kāma)
मदनः:
कर्ता (Subject)
TypeNoun
Rootमदन (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
गत्वाhaving gone
गत्वा:
पूर्वकाल-क्रिया (Prior action)
TypeVerb
Rootगम् (धातु)
Formक्त्वान्त (absolutive/gerund); अव्ययभाव (indeclinable verbal)
ददर्शsaw
ददर्श:
क्रिया (Verb)
TypeVerb
Rootदृश् (धातु)
Formलिट्-लकार (Perfect), प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद
वृषकेतनम्the one with the bull as his banner (Śiva)
वृषकेतनम्:
कर्म (Object)
TypeNoun
Rootवृष + केतन (प्रातिपदिक)
Formबहुव्रीहि: यस्य केतनं वृषः (whose emblem is the bull); पुल्लिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
दृष्ट्वाhaving seen
दृष्ट्वा:
पूर्वकाल-क्रिया
TypeVerb
Rootदृश् (धातु)
Formक्त्वान्त (absolutive/gerund); अव्ययभाव
प्रहर्तुकामम्desiring to strike
प्रहर्तुकामम्:
कर्म-विशेषण (object complement)
TypeAdjective
Rootप्र-हृ (धातु) + काम (प्रातिपदिक)
Formउपपद-तत्पुरुष/कृदन्तसमास: प्रहर्तुम् कामः यस्य; पुल्लिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; विशेषण (of Madana implied)
and
:
सम्बन्ध (connector)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चय (conjunction)
ततःthen
ततः:
क्रियाविशेषण
TypeIndeclinable
Rootततः (अव्यय)
Formक्रम/हेतुवाचक-अव्यय (then/from that)
प्रादुवचत्spoke forth
प्रादुवचत्:
क्रिया (Verb)
TypeVerb
Rootप्र-आ-उद्-वच् (धातु)
Formलङ्-लकार (Imperfect), प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद
धरःthe bearer/supporter (epithet)
धरः:
कर्ता (Subject)
TypeNoun
Rootधर (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; उपनाम (epithet)
Narration; then a transition into dialogue where 'Dhara' speaks (but the addressee and narrative frame are truncated in the input).
Shiva (Rudra/Trinetra)Madana (Kāma)
ShaivismGrace (prasāda)Kṣetra establishmentNarrative TransitionDeva/attendant movements

{ "primaryRasa": "adbhuta", "secondaryRasa": "shanta", "rasaIntensity": 0, "emotionalArcPosition": "", "moodDescriptors": [] }

FAQs

The verse emphasizes that sustained worship and sanctity are grounded in divine grace (Rudra-prasāda) and in stable establishment (niviṣṭa). It also models the Purāṇic idea that gods move to restore or reconfigure dharmic balance across regions (Śiva proceeding to Vindhya).

Primarily an anucarita/mahatmya segment: it legitimizes a worship-site and then transitions to another mythic sub-episode (Madana–Vṛṣaketu–Dhara). It is not sarga/pratisarga; it belongs to episodic sacred-history used to explain why a place/deity is worshiped.

Rudra’s ‘prasāda’ functioning as the cause of public worship symbolizes Śiva as the hidden enabler of religious efficacy. The move to Vindhya hints at Śiva’s pan-geographic lordship (mountains as his domain). The appended Madana scene signals a narrative hinge—often in Purāṇas, shifts like this connect kṣetra-māhātmya to broader theogonic or moral episodes.