Next Verse

Shloka 1

Adhyaya 88The Manifestation of the Matrikas and the Slaying of Raktabija

इति श्रीमार्कण्डेयपुराणे सावर्णिके मन्वन्तरे देवीमाहात्म्ये चण्डमुण्डवधोनाम सप्ताशीतितमोऽध्यायः । अष्टाशीतितमोऽध्यायः- ८८ । ऋषिरुवाच चण्डे च निहते दैत्ये मुण्डे च विनिपातिते । बहुलेषु च सैन्येषु क्षयितेष्वसुरेश्वरः ॥

iti śrīmārkaṇḍeyapurāṇe sāvarṇike manvantare devīmāhātmye caṇḍamuṇḍavadhonāma saptāśītitamo 'dhyāyaḥ / aṣṭāśītitamo 'dhyāyaḥ- 88 / ṛṣir uvāca caṇḍe ca nihate daitye muṇḍe ca vinipātite / bahuleṣu ca sainyeṣu kṣayiteṣv asureśvaraḥ

Demikianlah, dalam Śrī Mārkaṇḍeya Purāṇa, pada Sāvarṇika Manvantara, dalam Devī-māhātmya, berakhirlah bab ke-87 yang bernama “Pembunuhan Caṇḍa dan Muṇḍa”. (Kini bermula) Bab 88. Rishi berkata: Apabila daitya Caṇḍa telah dibunuh dan Muṇḍa ditumbangkan, serta banyak bala tentera dimusnahkan, maka raja para asura (lalu menjawab…).

इतिthus
इति:
Sambandha (सम्बन्ध/Marker)
TypeIndeclinable
Rootइति (अव्यय)
Formअव्यय; समाप्ति/उद्धरणसूचक
श्रीमार्कण्डेयपुराणेin the Śrī Mārkaṇḍeya Purāṇa
श्रीमार्कण्डेयपुराणे:
Adhikarana (अधिकरण/Location)
TypeNoun
Rootश्री + मार्कण्डेय + पुराण (प्रातिपदिक)
Formषष्ठी-तत्पुरुष (मार्कण्डेयस्य पुराणम्) with श्री-उपपद; नपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, एकवचन
सावर्णिकेin the Sāvarṇika (Manu’s)
सावर्णिके:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeAdjective
Rootसावर्णिक (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, एकवचन; विशेषण (for manvantare)
मन्वन्तरेin the manvantara
मन्वन्तरे:
Adhikarana (अधिकरण/Time-context)
TypeNoun
Rootमन्वन्तर (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, एकवचन
देवीमाहात्म्येin the Devī-māhātmya
देवीमाहात्म्ये:
Adhikarana (अधिकरण/Section)
TypeNoun
Rootदेवी + माहात्म्य (प्रातिपदिक)
Formषष्ठी-तत्पुरुष (देव्याः माहात्म्यम्); नपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, एकवचन
चण्डमुण्डवधslaying of Caṇḍa and Muṇḍa
चण्डमुण्डवध:
Sambandha (सम्बन्ध/Title-part)
TypeNoun
Rootचण्ड + मुण्ड + वध (प्रातिपदिक)
Formषष्ठी-तत्पुरुष (चण्डमुण्डयोः वधः); पुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन (समासपूर्वपद-रूप)
नामnamed
नाम:
Sambandha (सम्बन्ध/Title marker)
TypeIndeclinable
Rootनाम (अव्यय)
Formअव्यय; नामार्थक (called/named)
सप्ताशीतितमःeighty-seventh
सप्ताशीतितमः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootसप्त + अशीति + तम (प्रातिपदिक)
Formद्विगु-समास (सप्ताशीतिः = 87) + तम-प्रत्यय; पुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; विशेषण (for adhyāyaḥ)
अध्यायःchapter
अध्यायः:
Karta (कर्ता/Heading)
TypeNoun
Rootअध्याय (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
अष्टाशीतितमःeighty-eighth
अष्टाशीतितमः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootअष्ट + अशीति + तम (प्रातिपदिक)
Formद्विगु-समास (अष्टाशीतिः = 88) + तम-प्रत्यय; पुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; विशेषण (for adhyāyaḥ)
अध्यायःchapter
अध्यायः:
Karta (कर्ता/Heading)
TypeNoun
Rootअध्याय (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
ऋषिःthe sage
ऋषिः:
Karta (कर्ता/Subject)
TypeNoun
Rootऋषि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
उवाचsaid
उवाच:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootवच् (धातु)
Formलिट्-लकार, प्रथम-पुरुष, एकवचन; परस्मैपद
चण्डेwhen Caṇḍa (was)
चण्डे:
Adhikarana (अधिकरण/When/with respect to)
TypeNoun
Rootचण्ड (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति (Locative), एकवचन
and
:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय-बोधक
निहतेslain
निहते:
Adhikarana (अधिकरण/Locative absolute)
TypeVerb
Rootनि-हन् (धातु)
Formक्त-प्रत्ययान्त कृदन्त (Past participle), पुंलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, एकवचन; ‘slain’
दैत्येthe demon
दैत्ये:
Adhikarana (अधिकरण/Locative absolute)
TypeNoun
Rootदैत्य (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, एकवचन; अपादान/अधिकरणभाव (locative absolute)
मुण्डेwhen Muṇḍa (was)
मुण्डे:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootमुण्ड (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, एकवचन
and
:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय-बोधक
विनिपातितेcast down
विनिपातिते:
Adhikarana (अधिकरण/Locative absolute)
TypeVerb
Rootवि-नि-पत् (धातु)
Formक्त-प्रत्ययान्त कृदन्त, पुंलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, एकवचन; ‘felled/struck down’
बहुलेषुmany
बहुलेषु:
Adhikarana (अधिकरण/Locative absolute)
TypeAdjective
Rootबहुल (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, बहुवचन; विशेषण (for sainyeṣu)
and
:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय-बोधक
सैन्येषुarmies
सैन्येषु:
Adhikarana (अधिकरण/Locative absolute)
TypeNoun
Rootसैन्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, बहुवचन
क्षयितेषुdestroyed
क्षयितेषु:
Adhikarana (अधिकरण/Locative absolute)
TypeVerb
Rootक्षि (धातु)
Formक्त-प्रत्ययान्त कृदन्त, नपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, बहुवचन; ‘destroyed’
असुरेश्वरःthe lord of the asuras
असुरेश्वरः:
Karta (कर्ता/Subject)
TypeNoun
Rootअसुर + ईश्वर (प्रातिपदिक)
Formषष्ठी-तत्पुरुष (असुराणाम् ईश्वरः); पुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
Narrator Ṛṣi (within the Devi Mahatmyam frame narration)
Devī (Caṇḍikā/Durgā)
Devī as supreme warrior-protectress (implicit); Cāmuṇḍā episode just concluded
ShaktismNarrative transition (colophon)Asura leadership reactionEscalation of cosmic battle

FAQs

Evil escalates when checked: the fall of key aggressors does not end conflict; it often exposes the deeper root (the asura-lord). The text prepares the listener for perseverance in dharmic struggle.

Manvantara + Anucarita: the colophon explicitly anchors the episode in a manvantara, while the battle narrative serves as illustrative history (anucarita) within that cosmic administration period.

The ‘many troops destroyed’ motif signals the stripping away of subsidiary tendencies before confronting the central egoic sovereignty (asureśvara), a common inner-reading of the Śumbha–Niśumbha cycle.