Next Verse

Shloka 1

Adhyaya 63The Birth of Svarocis and the Rescue of Manoramā: The Astra-Heart and the Healing of Curses

इति श्रीमार्कण्डेयपुराणे स्वारोचिषे मन्वन्तरे द्विषष्टितमोऽध्यायः ।

त्रिषष्टितमोऽध्यायः- ६३

मार्कण्डेय उवाच

ततः सह तथा सोऽथ रराम गिरिसानुषु ।

फुल्लकाननहृद्येषु मनोज्ञेषु सरःसु च ॥

iti śrīmārkaṇḍeya-purāṇe svārociṣe manvantare dviṣaṣṭitamo 'dhyāyaḥ / triṣaṣṭitamo 'dhyāyaḥ—63 mārkaṇḍeya uvāca tataḥ saha tathā so 'tha rarāma giri-sānuṣu / phulla-kānana-hṛdyeṣu manojñeṣu saraḥsu ca

Demikianlah, dalam Mārkaṇḍeya Purāṇa yang dimuliakan, dalam Svārociṣa Manvantara, berakhirlah bab keenam puluh dua. (Kini bermula) bab keenam puluh tiga. Mārkaṇḍeya berkata: “Kemudian dia bersama wanita itu bersuka-ria di lereng-lereng gunung, di tempat-tempat yang menyenangkan—indah dengan rimbunan yang sedang berbunga dan juga di tepi tasik.”

इतिthus
इति:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootइति (अव्यय)
Formउक्त्यर्थ-निपात (quotative particle)
श्री-मर्कण्डेय-पुराणेin the Śrī Mārkaṇḍeya Purāṇa
श्री-मर्कण्डेय-पुराणे:
Adhikaraṇa (अधिकरण)
TypeNoun
Rootश्री (प्रातिपदिक) + मार्कण्डेय (प्रातिपदिक) + पुराण (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी, एकवचन; तत्पुरुष-समास (मार्कण्डेयस्य पुराणम्; श्री-उपपद/उपसर्गवत्)
स्वारोचिषेin (the) Svārociṣa (Manu's)
स्वारोचिषे:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootस्वारोचिष (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी, एकवचन (manvantara-विशेषण)
मन्वन्तरेin the Manvantara
मन्वन्तरे:
Adhikaraṇa (अधिकरण)
TypeNoun
Rootमन्वन्तर (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी, एकवचन
द्वि-षष्टितमःsixty-second
द्वि-षष्टितमः:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootद्वि (संख्या-प्रातिपदिक) + षष्टि (संख्या-प्रातिपदिक) + तम (तद्धित)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; द्विगु-समास (द्विषष्टिः = 62) + तमप् (ordinal)
अध्यायःchapter
अध्यायः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootअध्याय (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
त्रि-षष्टितमःsixty-third
त्रि-षष्टितमः:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootत्रि (संख्या-प्रातिपदिक) + षष्टि (संख्या-प्रातिपदिक) + तम (तद्धित)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; द्विगु-समास (त्रिषष्टिः = 63) + तमप्
अध्यायःchapter
अध्यायः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootअध्याय (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
मार्कण्डेयःMārkaṇḍeya
मार्कण्डेयः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootमार्कण्डेय (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
उवाचsaid
उवाच:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Rootवच् (धातु)
Formलिट्-लकार, प्रथम-पुरुष, एकवचन
ततःthen/thereafter
ततः:
Adhikaraṇa (अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootततः (अव्यय)
Formकाल/क्रमवाचक-अव्यय (thereafter)
सहtogether (with)
सह:
Sahakāraka (सहकारक)
TypeIndeclinable
Rootसह (अव्यय)
Formसह-अव्यय (with)
तथाthus
तथा:
Kriyāviśeṣaṇa (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootतथा (अव्यय)
Formप्रकारवाचक-अव्यय (so/likewise)
सःhe
सः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
अथthen
अथ:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootअथ (अव्यय)
Formअनन्तरार्थक-निपात (then/now)
ररामhe sported/enjoyed
रराम:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Rootरम् (धातु)
Formलिट्-लकार, प्रथम-पुरुष, एकवचन
गिरि-सानुषुon the mountain-slopes
गिरि-सानुषु:
Adhikaraṇa (अधिकरण)
TypeNoun
Rootगिरि (प्रातिपदिक) + सानु (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी, बहुवचन; तत्पुरुष (गिरेः सानूनि)
फुल्ल-कानन-हृद्येषुin delightful blossoming groves
फुल्ल-कानन-हृद्येषु:
Adhikaraṇa (अधिकरण)
TypeAdjective
Rootफुल्ल (प्रातिपदिक) + कानन (प्रातिपदिक) + हृद्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी, बहुवचन; तत्पुरुष (फुल्लं काननं यस्मिन्/यत्र; हृद्य = delightful)
मनोज्ञेषुin charming (places)
मनोज्ञेषु:
Adhikaraṇa (अधिकरण)
TypeAdjective
Rootमनोज्ञ (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी, बहुवचन (agreeing with स्थान-समूह)
सरःसुin lakes
सरःसु:
Adhikaraṇa (अधिकरण)
TypeNoun
Rootसरस् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी, बहुवचन
and
:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चय-अव्यय (conjunction)
Markandeya as narrator (frame addressee not explicit in provided excerpt)
Manvantara narrative continuitySetting description (nature imagery)Prelude to conception/birth story

FAQs

The Purāṇa uses vivid landscape to frame human action, implying that environment and mood (rasa) condition choices; narrative transitions also signal that private acts have public, genealogical consequences.

Manvantara (chapter explicitly located in Svārociṣa’s era), serving as scaffolding for Vaṃśānucarita (the forthcoming birth and naming of Svarociṣ).

Mountains, groves, and lakes are common symbols for stability, flourishing desire, and the generative ‘waters’ of manifestation—an imagistic prelude to conception.