उद्योगपर्व — अध्याय ५४: दुर्योधनस्य धृतराष्ट्रं प्रति बलप्रशंसन-युक्तः आश्वासनवादः
Duryodhana’s Reassurance and Force-Praise to Dhritarashtra
मेरी सम्पूर्ण सेनाको इन्द्र भी नहीं जीत सकते। स्वयम्भू ब्रह्माजी भी इसका नाश नहीं कर सकते ।। युधिष्ठिर: पुरं हित्वा पञ्च ग्रामान् स याचति । भीतो हि मामकात् सैन्यात् प्रभावाच्चैव मे विभो,प्रभो! युधिष्ठिर तो मेरी सेना तथा प्रभावसे इतने डर गये हैं कि राजधानी या नगर लेनेकी बात छोड़कर अब पाँच गाँव माँगने लगे हैं
duryodhana uvāca | merī sampūrṇāṃ senāṃ indro 'pi na jetum arhati | svayambhūḥ brahmāpi asyā nāśaṃ na kartum arhati || yudhiṣṭhiraḥ puraṃ hitvā pañca grāmān sa yācate | bhīto hi māmakāt sainyāt prabhāvāc caiva me vibho prabho | yudhiṣṭhiraḥ mama sainyāt prabhāvāc caiva bhītaḥ san rājadhānīṃ nagaraṃ vā parityajya idānīṃ pañca grāmān eva yācate ||
Duryodhana berkata: “Bahkan Indra tidak dapat menakluk seluruh bala tenteraku; bahkan Brahmā Yang Terlahir Sendiri pun tidak dapat memusnahkannya. Yudhiṣṭhira, meninggalkan tuntutan akan kota, kini merayu hanya lima buah kampung—kerana dia takut: takut akan tenteraku dan akan kekuasaanku. Maka, setelah mengetepikan bicara tentang mengambil ibu kota, dia datang meminta lima kampung sahaja.”
दुर्योधन उवाच