Adhyāya 110: Dhṛtarāṣṭra’s Lament on Fate; Saṃjaya’s Reproof and the Princes’ Assault on Bhīma (द्रोणपर्व, अध्याय ११०)
हयाश्न बहवो राजन् पत्तयश्न तथा पुनः । रथेभ्यो रथिन: पेतुस्तस्य नुन्ना: सम सायकै:,राजन! राक्षस अलम्बुषने युद्धस्थलमें पाण्डव-सेनाके बहुत-से हाथियों, घोड़ों और पैदल सैनिकोंका बारंबार संहार किया, उसके बाणोंसे छिन्न-भिन्न होकर बहुतेरे रथी रथोंसे गिर पड़े
hayāś ca bahavo rājan pattayaś ca tathā punaḥ | rathebhyo rathinaḥ petus tasya nunnāḥ sama-sāyakaiḥ ||
Sañjaya berkata: Wahai Raja, banyak kuda dan banyak askar pejalan kaki berulang kali ditebas jatuh; dan ramai pahlawan kereta perang, dipukul serta diundurkan oleh anak panahnya yang melayang lurus, jatuh dari kereta mereka.
संजय उवाच