Previous Sutra
Next Sutra

Sutra 11

धर्माधर्मौ त्रय्यामर्थानर्थौ वार्त्तायां नयानयौ दण्डनीत्यां बलाबले च एतासां हेतुभिरन्वीक्षमाणा लोकस्य उपकरोति व्यसनेऽभ्युदये च बुद्धिमवस्थापयति प्रज्ञावाक्यक्रियावैशारद्यं च करोति ॥ कZ_०१.२.११ ॥

dharmādharmau trayyām arthānarthau vārttāyāṃ nayānayau daṇḍanītyāṃ balābale ca etāsāṃ hetubhir anvīkṣamāṇā lokasya upakaroti vyasane 'bhyudaye ca buddhim avasthāpayati prajñā-vākya-kriyā-vaiśāradyaṃ ca karoti

Dengan menyelidik melalui alasan pasangan-pasangan ini—benar dan salah dalam Trayī (pembelajaran Veda), manfaat dan mudarat dalam Vārttā (kegiatan ekonomi), serta dasar dan tidak dasar dalam dasar negara/polisi, juga kekuatan dan kelemahan dalam Daṇḍanīti (sains pemerintahan)—Ānvīkṣikī berkhidmat kepada dunia, menstabilkan kefahaman dalam kesusahan dan kemakmuran, serta melahirkan kecekapan dalam pertimbangan, pertuturan dan tindakan.

धर्माधर्मौdharma and adharma
धर्माधर्मौ:
TypeNoun
Rootधर्म/अधर्म
Formपुंलिङ्ग; प्रथमा-द्विवचन
त्रय्याम्in the Vedic triad (the three Vedas)
त्रय्याम्:
TypeNoun
Rootत्रयी
Formस्त्रीलिङ्ग; सप्तमी-एकवचन
अर्थानर्थौbenefit and harm
अर्थानर्थौ:
TypeNoun
Rootअर्थ/अनर्थ
Formपुंलिङ्ग; प्रथमा-द्विवचन
वार्त्तायाम्in vārttā (economics: agriculture, cattle-rearing, trade)
वार्त्तायाम्:
TypeNoun
Rootवार्त्ता
Formस्त्रीलिङ्ग; सप्तमी-एकवचन
नयानयौright policy and wrong policy
नयानयौ:
TypeNoun
Rootनय/अनय
Formपुंलिङ्ग; प्रथमा-द्विवचन
दण्डनीत्याम्in daṇḍanīti (political science / governance through punishment)
दण्डनीत्याम्:
TypeNoun
Rootदण्डनीति
Formस्त्रीलिङ्ग; सप्तमी-एकवचन
बलाबलेstrength and weakness
बलाबले:
TypeNoun
Rootबल/अबल
Formनपुंसकलिङ्ग; प्रथमा-द्विवचन (द्वन्द्वसमासे नपुंसकत्वम्)
and
:
TypeParticle
Root
Formसमुच्चयार्थक-अव्यय
एतासाम्of these (disciplines/topics)
एतासाम्:
TypePronoun
Rootएतद्
Formस्त्रीलिङ्ग; षष्ठी-बहुवचन (एतासाम् = of these)
हेतुभिःby reasons/causes; with rationales
हेतुभिः:
TypeNoun
Rootहेतु
Formपुंलिङ्ग; तृतीया-बहुवचन
अन्वीक्षमाणाexamining/investigating (critically)
अन्वीक्षमाणा:
TypeVerb (participle)
Rootअनु-ईक्ष्
Formवर्तमानकाले शतृ-प्रत्ययान्ता (present active participle); स्त्रीलिङ्ग; प्रथमा-एकवचन; कर्तरि प्रयोगः
लोकस्यof the people/world
लोकस्य:
TypeNoun
Rootलोक
Formपुंलिङ्ग; षष्ठी-एकवचन
उपकरोतिbenefits; helps
उपकरोति:
TypeVerb
Rootउप-√कृ
Formलट् (वर्तमान); परस्मैपद; प्रथमपुरुष-एकवचन
व्यसनेin adversity/calamity
व्यसने:
TypeNoun
Rootव्यसन
Formनपुंसकलिङ्ग; सप्तमी-एकवचन
अभ्युदयेin prosperity/advancement
अभ्युदये:
TypeNoun
Rootअभ्युदय
Formपुंलिङ्ग; सप्तमी-एकवचन
and
:
TypeParticle
Root
Formसमुच्चयार्थक-अव्यय
बुद्धिम्intelligence; judgment
बुद्धिम्:
TypeNoun
Rootबुद्धि
Formस्त्रीलिङ्ग; द्वितीया-एकवचन
अवस्थापयतिestablishes; sets firmly
अवस्थापयति:
TypeVerb
Rootअव-स्था (causative)
Formलट्; परस्मैपद; प्रथमपुरुष-एकवचन; णिच्-प्रयोग (causative)
प्रज्ञाwisdom
प्रज्ञा:
TypeNoun
Rootप्रज्ञा
Formस्त्रीलिङ्ग; प्रथमा-एकवचन
वाक्यspeech; statement
वाक्य:
TypeNoun
Rootवाक्य
Formनपुंसकलिङ्ग; प्रथमा-एकवचन (समासपूर्वपद)
क्रियाaction; practice
क्रिया:
TypeNoun
Rootक्रिया
Formस्त्रीलिङ्ग; प्रथमा-एकवचन (समासपूर्वपद)
वैशारद्यम्proficiency; expertise
वैशारद्यम्:
TypeNoun
Rootवैशारद्य
Formनपुंसकलिङ्ग; द्वितीया-एकवचन
and
:
TypeParticle
Root
Formसमुच्चयार्थक-अव्यय
करोतिmakes; produces
करोति:
TypeVerb
Root√कृ
Formलट्; परस्मैपद; प्रथमपुरुष-एकवचन
A
Anvīkṣikī
T
Trayyā
V
Vārttā
D
Daṇḍanīti

FAQs

To justify analytical inquiry (Anvīkṣikī) as a governing tool that tests norms, economic outcomes, and coercive policy using reasons, thereby improving public welfare and state performance.

It aligns with evidence-based policymaking: evaluate legality/ethics, economic costs and benefits, and security/administrative capacity through rational analysis, especially to maintain stable judgment during crises and booms.

No single office is named; the implied duty of the ruler and advisers is to use disciplined reasoning to assess right/wrong, benefit/harm, good/bad policy, and strength/weakness before speaking and acting in governance.