Previous Verse
Next Verse

Shloka 3

अङ्गदस्य प्रायोपवेशननिश्चयः

Angada’s Resolve to Fast unto Death

भ्रातुर्ज्येष्ठस्य यो भार्यां जीवतो महिषीं प्रियाम्।धर्मेण मातरं यस्तु स्वीकरोति जुगुप्सितः।।।।कथं स धर्मं जानीते येन भ्रात्रा महात्मना।युद्धायाभिनियुक्तेन बिलस्य पिहितं मुखम्।।।।

bhrātur jyeṣṭhasya yo bhāryāṁ jīvato mahiṣīṁ priyām |

dharmeṇa mātaraṁ yas tu svīkaroti jugupsitaḥ ||

kathaṁ sa dharmaṁ jānīte yena bhrātrā mahātmanā |

yuddhāyābhiniyuktena bilasya pihitaṁ mukham ||

जो जिवंत ज्येष्ठ भावाची प्रिय महिषी-राणी पत्नी—धर्माने माता समान—स्वतःकडे घेतो, तो निंद्य आहे। ज्याने महात्मा भावाला युद्धात गुंतलेले असताना गुहेचे तोंड बंद केले, तो धर्म कसा जाणेल?

भ्रातुःof (his) brother
भ्रातुः:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootभ्रातृ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी (6th), एकवचन
ज्येष्ठस्यof the elder
ज्येष्ठस्य:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeAdjective
Rootज्येष्ठ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी (6th), एकवचन; विशेषण
यःwho
यः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; सम्बन्धबोधक-यः (relative pronoun)
भार्याम्wife
भार्याम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootभार्या (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन
जीवतःwhile (he) was alive
जीवतः:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeAdjective
Rootजीवत् (प्रातिपदिक)
Formशतृ-प्रत्यय (present participle), पुंलिङ्ग, षष्ठी (6th), एकवचन; विशेषण
महिषीम्queen, chief wife
महिषीम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootमहिषी (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन
प्रियाम्beloved
प्रियाम्:
Karma-viśeṣaṇa (कर्म-विशेषण)
TypeAdjective
Rootप्रिया (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन; विशेषण
धर्मेणby dharma / morally
धर्मेण:
Karaṇa/Hetu (करण/हेतु)
TypeNoun
Rootधर्म (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया (3rd), एकवचन; करण/हेतुवाचक (by/according to dharma)
मातरम्mother (as mother-like)
मातरम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootमातृ (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन
यःwho
यः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; relative pronoun
तुindeed
तु:
Avadhāraṇa/Virodha (अवधारण/विरोध)
TypeIndeclinable
Rootतु (अव्यय)
Formविरोध/विशेषार्थक-अव्यय (but/indeed)
स्वीकरोतिtakes (as his own)
स्वीकरोति:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Rootस्वी-√कृ (धातु)
Formलट्-लकार (Present), परस्मैपद, प्रथमपुरुष (3rd), एकवचन; causative-like denominative sense ‘accepts/takes’
जुगुप्सितःdespicable
जुगुप्सितः:
Karta-viśeṣaṇa (कर्ता-विशेषण)
TypeAdjective
Rootजुगुप्सित (प्रातिपदिक)
Formकृत्-प्रत्यय: क्त (PPP) from √गुप्स्/गुप् (to despise); पुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; विशेषण
कथम्how
कथम्:
Prashna (प्रश्न)
TypeIndeclinable
Rootकथम् (अव्यय)
Formप्रश्नवाचक-अव्यय (interrogative adverb)
सःhe
सः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; सर्वनाम
धर्मम्dharma, righteousness
धर्मम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootधर्म (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन
जानीतेknows
जानीते:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Rootज्ञा (धातु)
Formलट्-लकार (Present), आत्मनेपद, प्रथमपुरुष (3rd), एकवचन
येनby whom
येन:
Karaṇa (करण)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग, तृतीया (3rd), एकवचन; relative pronoun
भ्रात्राby (his) brother
भ्रात्रा:
Karaṇa (करण)
TypeNoun
Rootभ्रातृ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया (3rd), एकवचन
महात्मनाby the great-souled
महात्मना:
Karaṇa-viśeṣaṇa (करण-विशेषण)
TypeAdjective
Rootमहात्मन् (प्रातिपदिक; समास)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया (3rd), एकवचन; विशेषण
युद्धायfor battle
युद्धाय:
Sampradāna/Prayojana (सम्प्रदान/प्रयोजन)
TypeNoun
Rootयुद्ध (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, चतुर्थी (4th), एकवचन; प्रयोजन (for the sake of)
अभिनियुक्तेनengaged/assigned
अभिनियुक्तेन:
Karaṇa-viśeṣaṇa (करण-विशेषण)
TypeAdjective
Rootअभि-नि-युज् (धातु)
Formकृत्-प्रत्यय: क्त (PPP), पुंलिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग, तृतीया (3rd), एकवचन; विशेषण
बिलस्यof the cave
बिलस्य:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootबिल (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, षष्ठी (6th), एकवचन
पिहितम्closed, blocked
पिहितम्:
Karta-viśeṣaṇa (कर्ता-विशेषण)
TypeAdjective
Rootपि-धा (धातु)
Formकृत्-प्रत्यय: क्त (PPP), नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; विशेषण
मुखम्mouth/entrance
मुखम्:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootमुख (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन

With the opinion of Vali's son ascertained, all the great monkeys thought it proper to die. They sipped water and assembled on the northern shore of the sea facing the east with the darbha grass spread on the ground, their edges pointing southward.

S
Sugriva
V
Vali
C
cave (bila)

FAQs

The verse asserts the dharmic boundary of kinship: an elder brother’s wife is to be treated as mother-like; violating this is adharma and undermines moral authority.

The monkey leaders, despairing after their delay, justify their anger by recalling Sugrīva’s earlier wrongs against Vāli and questioning his righteousness.

Respect for familial dharma and loyalty—especially honouring the elder brother and maintaining moral restraint.