Shloka 29

स दीर्घोष्णमहोच्छवासः कोपसंरक्तलोचनः।।बभूव नरशार्दूल स्सधूम इव पावकः।

sa dīrghoṣṇamahocchvāsaḥ kopasaṃraktalocanaḥ | babhūva naraśārdūlaḥ sadhūma iva pāvakaḥ ||

तो दीर्घ व उष्ण निःश्वास सोडीत, क्रोधाने रक्त झालेल्या नेत्रांचा तो नरशार्दूल धुराने वेढलेल्या अग्नीप्रमाणे प्रज्वलित दिसू लागला।

saḥhe
saḥ:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Roottad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम; पुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन
dīrgha-uṣṇa-maha-ucchvāsaḥwith long, hot, heavy breaths
dīrgha-uṣṇa-maha-ucchvāsaḥ:
Karta-anvaya (कर्तृविशेषण)
TypeAdjective
Rootdīrgha (प्रातिपदिक) + uṣṇa (प्रातिपदिक) + maha (प्रातिपदिक) + ucchvāsa (प्रातिपदिक)
Formविशेषण; पुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; बहुपद-कर्मधारयः (dīrghaś ca uṣṇaś ca mahān ca ucchvāsaḥ = long, hot, great breath/sigh)
kopa-saṃrakta-locanaḥwith eyes reddened by anger
kopa-saṃrakta-locanaḥ:
Karta-anvaya (कर्तृविशेषण)
TypeAdjective
Rootkopa (प्रातिपदिक) + saṃrakta (कृदन्त; sam- + √rañj (धातु) + क्त) + locana (प्रातिपदिक)
Formविशेषण; पुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; समासः तत्पुरुषः (kopena saṃraktāni locanāni yasya = whose eyes are reddened by anger)
babhūvabecame/appeared
babhūva:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Root√bhū (धातु)
Formलिट् (Perfect), परस्मैपद; प्रथमपुरुष (3rd), एकवचन
nara-śārdūlaḥtiger among men
nara-śārdūlaḥ:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootnara (प्रातिपदिक) + śārdūla (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; समासः षष्ठी-तत्पुरुषः (narāṇāṃ śārdūlaḥ = tiger among men)
sa-dhūmaḥsmoking, with smoke
sa-dhūmaḥ:
Karta-anvaya (कर्तृविशेषण)
TypeAdjective
Rootsa (प्रातिपदिक/उपपद) + dhūma (प्रातिपदिक)
Formविशेषण; पुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; समासः उपपद-तत्पुरुषः (dhūmena saha = with smoke/smoking)
ivalike
iva:
Upamāna-dyotaka (उपमान-द्योतक)
TypeIndeclinable
Rootiva (अव्यय)
Formअव्यय; उपमानार्थक-निपात (particle of comparison): ‘like/as’
pāvakaḥfire
pāvakaḥ:
Upamāna (उपमान)
TypeNoun
Rootpāvaka (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन

Sighing hot, deep breath, eyes turned red in anger, this tiger among men appeared like fire with smoke (The sigh was smoke and red eyes, fire).

L
Lakṣmaṇa

FAQs

Even righteous anger is a powerful force; dharma requires that such fire be directed toward justice, not uncontrolled harm.

Lakṣmaṇa’s fury becomes visibly intense as he confronts the consequences of Sugrīva’s delay.

Moral intensity in defense of truth and duty—paired with the implied need for restraint.