नास्यातिवादा हृदयं तापयन्ति नानधीत॑ नाहुतमग्निहोत्रम् । मनो ब्राह्मी लघुतामादधीत प्रज्ञां चास्मै नाम धीरा लभन्ते । योगिनस्तं प्रपश्यन्ति भगवन्तं सनातनम्,इस ब्रह्मवेत्ता पुरुषके हृदयको निन्दाके वाक्य संतप्त नहीं करते। “मैंने स्वाध्याय नहीं किया, अग्निहोत्र नहीं किया” इत्यादि बातें भी उसके मनमें तुच्छ भाव नहीं उत्पन्न करतीं। ब्रह्मविद्या शीघ्र ही उसे वह स्थिरबुद्धि प्रदान करती है, जिसे धीर पुरुष ही प्राप्त करते हैं। उस सनातन परमात्माका योगीजन साक्षात्कार करते हैं
na asyātivādā hṛdayaṃ tāpayanti nānadhītaṃ nāhutaṃ agnihotram | mano brāhmī laghutām ādadhīta prajñāṃ cāsmai nāma dhīrā labhante | yoginas taṃ prapaśyanti bhagavantaṃ sanātanam |
सनत्सुजात म्हणाले—ब्रह्मवेत्त्याचे हृदय कटुवचनांनी वा अतिनिंदेने दग्ध होत नाही. “मी स्वाध्याय केला नाही, अग्निहोत्र केले नाही” असे विचारही त्याच्या मनात हीनता निर्माण करीत नाहीत. ब्रह्मनिष्ठ मन तुच्छता टाकून देते आणि तो ती स्थिर प्रज्ञा प्राप्त करतो जी धीर पुरुषांनाच लाभते. त्या सनातन भगवंताचा योगिजन प्रत्यक्ष साक्षात्कार करतात.
सनत्सुजात उवाच
A Brahman-knower is not inwardly burned by blame or harsh speech, nor weighed down by guilt over missed rituals or study; through a Brahman-directed mind he gains steady wisdom, and yogins realize the eternal Lord directly.
In the Udyoga Parva dialogue, Sanatsujāta instructs (in a spiritual counsel setting) on the marks of true wisdom: inner freedom from social reproach and ritual anxiety, culminating in yogic vision of the eternal Bhagavān.