एकान्तिधर्म-प्रश्नः (Inquiry into Ekāntin Dharma) / The Origin and Practice of Single-Pointed Nārāyaṇa-Centered Discipline
भविष्यति प्रमाणं वै एतन्मदनुशासनम् । 'ब्राह्मणो! जैसे मेरे प्रसादसे उत्पन्न ब्रह्मा प्रमाणभूत हैं एवं जैसे क्रोधसे उत्पन्न रुद्र, तुम सब प्रजापति, सूर्य, चन्द्रमा, वायु, भूमि, जल, अग्नि, सम्पूर्ण नक्षत्रणण तथा अन्यान्य भूतनामधारी पदार्थ और ब्रह्मवादी ऋषिगण अपने-अपने अधिकारके अनुसार बर्ताव करते हुए प्रमाणभूत माने जाते हैं, उसी प्रकार तुमलोगोंका बनाया हुआ यह उत्तम शास्त्र भी प्रामाणिक माना जायगा, यह मेरी आज्ञा है || ४१-४३ $ ।। तस्मात् प्रवक्ष्यते धर्मान् मनु: स्वायम्भुव: स्वयम्,'स्वायम्भुव मनु स्वयं इसी ग्रन्थके अनुसार धर्मोका उपदेश करेंगे। शुक्राचार्य और बृहस्पति जब प्रकट होंगे तब वे भी तुम्हारी बुद्धिसे निकले हुए इस शास्त्रका प्रवचन करेंगे
bhaviṣyati pramāṇaṃ vai etan mad-anuśāsanam | brāhmaṇa! yathā mama prasādasa utpannaḥ brahmā pramāṇabhūtaḥ, yathā ca krodhasa utpannaḥ rudraḥ; yathā ca yūyaṃ sarve prajāpati-sūrya-candrama-vāyu-bhūmi-jala-agni-sarva-nakṣatrāṇi tathā anyāny api bhūtanāmadhārīṇi padārthāḥ brahmavādinaś ca ṛṣayaḥ sva-svādhi-kārānusāreṇa pravartamānāḥ pramāṇabhūtā manyadhve, tathā yuṣmābhiḥ kṛtam idaṃ śreṣṭhaṃ śāstram api prāmāṇikaṃ manyiṣyate—eṣā mama ājñā || tasmāt pravakṣyate dharmān manuḥ svāyambhuvaḥ svayam; śukrācāryo bṛhaspatiś ca yadā prādurbhaviṣyataḥ tadā tau api yuṣmad-buddhi-niṣpannaṃ śāstram idaṃ pravakṣyataḥ ||
भीष्म म्हणाले—“माझे हे अनुशासनच प्रमाण मानले जाईल. हे ब्राह्मणा! जसा माझ्या प्रसादातून उत्पन्न झालेला ब्रह्मा प्रमाणभूत मानला जातो आणि जसा क्रोधातून उत्पन्न झालेला रुद्र प्रमाणभूत मानला जातो; तसेच तुम्ही सर्व—प्रजापती, सूर्य, चंद्र, वायु, पृथ्वी, जल, अग्नी, सर्व नक्षत्रे, नामविशेषांनी ओळखले जाणारे अन्य भूतपदार्थ आणि ब्रह्मवादी ऋषिगण—आपापल्या अधिकारक्षेत्रात वागताना प्रमाण मानले जाता; त्याचप्रमाणे तुमच्याकडून रचलेले हे उत्तम शास्त्रही प्रामाणिक मानले जाईल—ही माझी आज्ञा आहे. म्हणून स्वायंभुव मनु स्वतः याच ग्रंथानुसार धर्मांचा उपदेश करतील; आणि उशना (शुक्राचार्य) व बृहस्पति जेव्हा प्रकट होतील, तेव्हाही ते तुमच्या बुद्धीतून उद्भवलेल्या या शास्त्राचे प्रवचन करतील.”
भीष्म उवाच
Bhishma establishes that a dharma-śāstra gains binding authority when it is sanctioned within the cosmic hierarchy of recognized pramāṇas: deities, progenitors, and Brahman-knowing seers each function as authorities in their domains, and likewise the composed treatise will be accepted as a standard for dharma.
In Bhishma’s discourse on dharma, he addresses a Brahmin and proclaims that his injunction will make the newly composed śāstra authoritative; he further foretells that future lawgivers and teachers—Svāyambhuva Manu, Śukra, and Bṛhaspati—will teach dharma in accordance with that very text.