Śvetadvīpa-varṇana and Śāstra-pravartana (Śānti Parva 322)
नशा न (2) अफन्अत+- > मनुजीने धर्मके दस भेद ये बताये हैं-- धृति: क्षमा दमो3स्तेयं शौचमिन्द्रियनिग्रह: । धीर्विद्या सत्यमक्रोधो दशकं धर्मलक्षणम् ।। 'धृति, क्षमा, मनोनिग्रह, पवित्रता, इन्द्रियसंयम, बुद्धि, विद्या, सत्य और अक्रोध--ये धर्मके दस लक्षण हैं। द्वाविशर्त्याधेकत्रेशततमो< ध्याय: शुभाशुभ कर्मोंका परिणाम कर्ताको अवश्य भोगना पड़ता है, इसका प्रतिपादन युधिछिर उवाच यद्यस्ति दत्तमिष्टं वा तपस्तप्तं तथैव च । गुरूणां वापि शुश्रूषा तन्मे ब्रूहि पितामह,युधिष्ठिरने कहा--पितामह! यदि दान, यज्ञ, तप अथवा गुरु-शुश्रूषा करनेसे कोई फल मिलता है तो वह मुझे बताइये इस प्रकार श्रीमह्याभारत शान्तिपर्वके अन्तर्गत मोक्षधर्मपर्वमें धर्ममुलिकनामक तीन सौ बाईसवाँ अध्याय पूरा हुआ ॥/ ३२२ ॥। अपना | अ-काज जा त्रयोविशर्त्याधिकत्रिशततमो< ध्याय: व्यासजीकी पुत्रप्राप्तिके लिये तपस्या और भगवान् शंकरसे वरप्राप्ति युधिछिर उवाच कथं व्यासस्य धर्मात्मा शुको जज्ञे महातपा: । सिद्धि च परमां प्राप्तस्तन्मे ब्रूहि पितामह
dhṛtiḥ kṣamā damo'steyaṁ śaucam indriyanigrahaḥ | dhīr vidyā satyam akrodho daśakaṁ dharmalakṣaṇam ||
धृति, क्षमा, दम (आत्मसंयम), शौच, अस्तेय, इन्द्रियनिग्रह, धी (सद्बुद्धी), विद्या, सत्य आणि अक्रोध—ही धर्माची दहा लक्षणे आहेत।
युधिछिर उवाच
Dharma is identified through ten practical virtues—inner steadiness, forgiveness, restraint, honesty/non-stealing, purity, sensory discipline, discernment, learning, truthfulness, and freedom from anger—emphasizing character and conduct over mere external observance.
In the Śānti Parva’s Mokṣadharma discourse, a didactic list is presented that defines dharma by its observable ethical qualities, setting the tone for instruction on right living and liberation-oriented values.