जनक–सुलभा संवादः
Janaka–Sulabhā Dialogue on Mokṣa and Non-attachment
श्रद्धालु, गुणवान्, परनिन्दासे सदा दूर रहनेवाले, विशुद्ध योगी, विद्वान, सदा शास्त्रोक्त कर्म करनेवाले, क्षमाशील, सबके हितैषी, एकान्तवासी, शास्त्रविधिका आदर करनेवाले, विवादहीन, बहुज्ञ, विज्ञ किसीका अहित न करनेवाले तथा इन्द्रियसंयम एवं मनोनिग्रहमें समर्थ पुरुषको ही इस ज्ञानका उपदेश देना चाहिये ।।
Vasiṣṭha uvāca: śraddhāluḥ guṇavān paranindāyāḥ sadā dūraḥ viśuddha-yogī vidvān sadā śāstroktakarma-kārī kṣamāśīlaḥ sarva-hitaiṣī ekāntavāsī śāstra-vidhi-ādara-kārī vivādahīnaḥ bahujñaḥ vijñaḥ kasyacid ahitaṃ na karoti yaḥ tathā indriya-saṃyama-mano-nigrahe samarthaḥ puruṣaḥ tasmai eva asya jñānasya upadeśaḥ kartavyaḥ. etair guṇair hīnatame na deyam etat paraṃ brahma viśuddham āhuḥ; na śreyasā yokṣyati tādṛśe kṛtaṃ dharma-pravaktāram apātra-dānāt.
हे ज्ञान त्यालाच उपदेशावे जो श्रद्धाळू, गुणवान, सदा परनिंदेपासून दूर, विशुद्ध योगी, विद्वान, शास्त्रोक्त कर्मात निरत, क्षमाशील, सर्वहितैषी, एकांतवासी, शास्त्रविधीचा आदर करणारा, विवादरहित, बहुज्ञ व विज्ञ, कोणाचाही अहित न करणारा, तसेच इंद्रियसंयम व मनोनिग्रहात समर्थ असेल. जो या सद्गुणांत अत्यंत हीन आहे, त्याला हा उपदेश देऊ नये. हे ज्ञान विशुद्ध परब्रह्मस्वरूप असे सांगितले आहे. अपात्राला दिलेले ज्ञान त्याच्या कल्याणास कारणीभूत ठरत नाही; आणि कुपात्राला उपदेश केल्याने वक्त्याचेही कल्याण होत नाही.
वसिष्ठ उवाच
Brahman-knowledge (brahma-vidyā) is to be taught only to a qualified student—one who is faithful, virtuous, non-slanderous, disciplined, non-contentious, harmless, and capable of sense-restraint and mind-control. Teaching it to an unfit person neither benefits the recipient nor the teacher.
Vasiṣṭha is laying down ethical and pedagogical criteria for transmitting a highest teaching: the instructor must discern the student’s character and discipline, because misdirected instruction (like giving to an unworthy recipient) undermines the intended spiritual welfare.