Adhyāya 240: Indriya–Manas–Buddhi–Ātman — The Inner Hierarchy and Restraint (इन्द्रिय-मनस्-बुद्धि-आत्म-क्रमः)
एवं स्वस्थात्मन: साधो: सर्वत्र समदर्शिन: । षण्मासान्नित्ययुक्तस्य शब्दब्रह्मातिवर्तते,सत्त्वसंसेवनाद धीरो निद्रामुच्छेत्तुमरहति । विद्वानोंने योगके जो काम, क्रोध, लोभ, भय और पाँचवाँ स्वप्र--ये पाँच दोष बताये हैं उनका पूर्णतया उच्छेद करे। इनमेंसे क्रोधको शम (मनोनिग्रह) के द्वारा जीते, कामको संकल्पके त्यागद्वारा पराजित करे तथा धीर पुरुष सत्वगुणका सेवन करनेसे निद्राका उच्छेद कर सकता है इस प्रकार स्वस्थचित्त और सर्वत्र समदर्शी रहकर कर्मफलका उल्लंघन करके छः महीनेतक नित्य योगाभ्यास करनेवाला श्रेष्ठ योगी वेदोक्त परब्रह्म परमात्माका साक्षात्कार कर लेता है
vyāsa uvāca | evaṁ svasthātmanāḥ sādhoḥ sarvatra samadarśinaḥ | ṣaṇmāsān nityayuktasya śabdabrahmātivartate, sattvasaṁsevanād dhīro nidrām ucchettum arhati |
व्यास म्हणाले—अशा प्रकारे अंतःकरणाने स्वस्थ आणि सर्वत्र समदर्शी असा साधु पुरुष, जो सहा महिने नित्य योगाभ्यासात युक्त राहतो, तो ‘शब्दब्रह्म’—केवळ मंत्र-ध्वनी व शास्त्रवचनांच्या पातळीवरील ब्रह्म—याच्या पलीकडे जातो. सत्त्वसेवनाने धीर साधक निद्रा (जडत्व व प्रमाद) छेदण्यास योग्य होतो. अशा रीतीने अंतःस्वास्थ्य व समदृष्टीत स्थित राहून, कर्मफळासक्ती ओलांडून, तो वेदोक्त परम ब्रह्माचा प्रत्यक्ष साक्षात्कार करतो.
व्यास उवाच
Steady-minded equanimity and constant yogic discipline, supported by cultivating sattva, enables a practitioner to overcome dullness (symbolized by sleep) and to move beyond merely scriptural/verbal knowledge (śabda-brahman) toward direct realization of the supreme Brahman.
Vyāsa continues an instructional passage in Śānti Parva, describing the marks and method of an accomplished yogin: equal vision in all contexts, sustained practice for a defined period, and inner purification through sattva, culminating in transcendence of purely textual learning and attainment of realization.