भीष्मजीने कहा--दूसरोंको मान देनेवाले महाराज! भरतनन्दन! पहले इन्द्रप्रस्थमें (राजसूययज्ञके समय) भाइयोंसहित तुम्हारी वैसी अदभुत श्री-सम्पत्ति, वह परम उत्तम सभा और समृद्धि देखकर संतप्त हुए दुर्योधनने कौरवसभामें बैठकर पिता धृतराष्ट्रसे अपनी गहरी चिन्ता प्रकट की--सारी मनोव्यथा कह सुनायी। उसने सभामें जो बातें कही थीं, वह सब सुनो ।। श्र॒ुत्वा हि धृतराष्ट्रश्न दुर्योधनवचस्तदा । अब्रवीत् कर्णसहितं दुर्योधनमिदं वच:,उस समय धृतराष्ट्रने दुर्योधनकी बात सुनकर कर्णसहित उससे इस प्रकार कहा
bhīṣma uvāca—parān mānayitā rājan bharatanandana! pūrvam indraprasthe rājasūyayajñasamaye bhrātṛbhiḥ sārdhaṃ tava tādṛśīm adbhutāṃ śrī-sampattiṃ, sā parama-uttamā sabhāṃ ca samṛddhiṃ ca dṛṣṭvā santapto duryodhanaḥ kaurava-sabhāyāṃ niṣaṇṇaḥ pituḥ dhṛtarāṣṭrasya gāḍhāṃ cintāṃ prakaṭayām āsa—sarvāṃ manovyathāṃ kathayām āsa. sabhāyāṃ sa yad avadat tat sarvaṃ śṛṇu. śrutvā hi dhṛtarāṣṭro duryodhana-vacas tadā, abravīt karṇa-sahitaṃ duryodhanam idaṃ vacaḥ.
भीष्म म्हणाले—परांचा मान राखणाऱ्या महाराजा, भरतनंदना! पूर्वी राजसूय यज्ञाच्या वेळी इंद्रप्रस्थात भावांसह तुझी ती अद्भुत राजश्री, परम उत्तम सभा आणि समृद्धी पाहून दुर्योधन अंतःकरणात होरपळला. तो कौरवसभेत बसून पित्याला धृतराष्ट्राला आपली खोल चिंता व्यक्त करू लागला आणि मनातील सर्व व्यथा सांगून टाकली. सभेत त्याने जे काही बोलले ते सर्व ऐक. तेव्हा धृतराष्ट्राने त्याचे शब्द ऐकून कर्णासह दुर्योधनाला असे म्हटले.
भीष्म उवाच
The verse highlights how envy and wounded pride arise from comparing oneself to another’s prosperity, and how such inner agitation—if indulged—spills into public counsel and political decisions, becoming a seed of wider conflict. It implicitly commends the opposite disposition: honoring others and remaining steady amid others’ success.
Bhishma frames a flashback: after seeing the Pandavas’ grandeur at Indraprastha during the Rajasuya, Duryodhana becomes distressed and, in the Kuru court, confides his anxiety to Dhritarashtra. Dhritarashtra then responds to Duryodhana in the presence of Karna.