Samrāt-Lakṣaṇa and the Counsel to Check Jarāsandha (सम्राट्-लक्षणं जरासन्ध-प्रतिबाधा-परामर्शः)
स्नेहबद्धश्न मनसा पितृवद् भक्तिमांस्त्वयि । महाराज! जो मुर और नरक नामक देशका शासन करते हैं, जिनकी सेना अनन्त है, जो वरुणके समान पश्चिम दिशाके अधिपति कहे जाते हैं, जिनकी वृद्धावस्था हो चली है तथा जो आपके पिताके मित्र रहे हैं, वे यवनाधिपति राजा भगदत्त भी वाणी तथा क्रियाद्वारा भी जरासंधके सामने विशेषरूपसे नतमस्तक रहते हैं; फिर वे मन-ही-मन तुम्हारे स्नेहपाशमें बँधे हैं और जैसे पिता अपने पुत्रपर प्रेम रखता है, वैसे ही उनका तुम्हारे ऊपर वात्सल्यभाव बना हुआ है
snehabaddhaś ca manasā pitṛvad bhaktimāṁs tvayi | mahārāja! ye mura-naraka-nāmaka-deśasya śāsanaṁ kurvanti, yasyāḥ senā anantā, ye varuṇa-samāḥ paścima-diśaḥ adhipatayaḥ ucyante, ye vṛddhāvasthāṁ gatāḥ, ca ye tava pituḥ mitrāḥ, te yavanādhipati-rājā bhagadattaḥ api vācā kriyayā ca jarāsandhasya purataḥ viśeṣeṇa natamastakāḥ santi; tathāpi te manasā tvat-sneha-pāśe baddhāḥ, yathā pitā putre snehavān, tathā teṣāṁ tvayi vātsalya-bhāvaḥ vartate ||
महाराज! मुर आणि नरक नावाच्या देशांचे शासन करणारा, ज्याची सेना अनंत म्हणतात, वरुणासारखा पश्चिम दिशेचा अधिपती म्हणून प्रसिद्ध, वयाने वृद्ध आणि तुमच्या पित्याचा मित्र असलेला यवनाधिपती राजा भगदत्त—तो वाणीने व कृतीने जरासंधासमोर विशेषतः नतमस्तक राहतो; तरी मनोमन तो तुमच्या स्नेहपाशात बांधलेला असून, पिता पुत्रावर जसा वात्सल्य ठेवतो तसेच तो तुमच्यावर ठेवतो.
श्रीकृष्ण उवाच
Krishna highlights the difference between outward political submission and inward loyalty: a ruler may bow publicly to a stronger power for pragmatic reasons, yet remain bound by genuine affection and dharmic ties (friendship with one’s father, paternal goodwill) toward another.
Krishna describes Bhagadatta’s position: although he appears compliant before Jarāsandha in speech and action, his heart is attached to the addressed king with fatherly tenderness, due to old friendship and longstanding bonds.