तत्परेणैव नान्येन शक््यं होतस्य दर्शनम् । किंतु वे बालक हैं। अहंकारवश अपनेको पण्डित मानते हैं। अतः वे जो पूर्वोक्त निश्चय करते हैं
tatpareṇaiva nānyena śakyaṃ hotasya darśanam |
त्या परम तत्त्वाचे दर्शन त्याच्यात एकनिष्ठ होऊनच शक्य आहे; दुसऱ्या कोणत्याही मार्गाने नाही. केवळ प्रत्यक्षावर आधारून सत्याचा निर्णय सर्वत्र योग्य ठरत नाही; जसे आकाशातील निळाई प्रत्यक्ष दिसूनही अखेरीस मिथ्या ठरते. म्हणून धर्म, ईश्वर आणि परलोक इत्यादी विषयांत शास्त्र-प्रमाण हेच श्रेष्ठ मानले जाते; कारण इतर ज्ञानसाधने तिथपर्यंत पोहोचू शकत नाहीत. आणि जर कोणी विचारले की ब्रह्म एकटेच जगाचे कारण कसे होऊ शकते, तर उत्तर असे—आळस टाकून दीर्घकाळ योगाभ्यास करावा, तत्त्व-साक्षात्कारासाठी अखंड प्रयत्नशील राहावे, आणि न्याय्य रीतीने जीवननिर्वाह करत पुढे जावे; असा सतत यत्न करणारा पुरुषच त्या तत्त्वाचे साक्षात् दर्शन करू शकतो, दुसरा नाही.
भीष्म उवाच
Direct realization of the supreme truth is possible only through sustained, single-minded spiritual discipline (yoga) and persistent effort; sense-perception alone cannot adjudicate realities beyond its reach, so śāstra is authoritative regarding dharma, God, and the afterlife.
Bhīṣma instructs the listener by critiquing overconfidence in mere perception and intellectual pride, using the example of the sky’s apparent blueness to show perceptual error, and then prescribing long-term yogic practice and steady striving as the means to ‘see’ Brahman.