अध्याय १२८: शिव–उमा संवादः — तिलोत्तमा, श्मशान-मेध्यता, तथा चातुर्वर्ण्य-धर्मः
Chapter 128: Śiva–Umā Dialogue—Tilottamā, the Ritual Valence of the Śmaśāna, and the Fourfold Duty-Code
(सुदुर्विनीत: पुत्रो वा जामाता वा प्रमार्जक: । दारा वा प्रतिकूलास्ते तेनासि हरिण: कृश: ।।
sudurvinītaḥ putro vā jāmātā vā pramārjakaḥ | dārā vā pratikūlāste tenāsi hariṇaḥ kṛśaḥ ||
bhrātaro'tīva viṣamāḥ pitā vā kṣutkṣato mṛtaḥ | mātā jyeṣṭho gururvāpi tenāsi hariṇaḥ kṛśaḥ ||
brāhmaṇo vā hato gaurvā brahmasvaṃ vā hṛtaṃ purā | devasvaṃ vādhikaṃ kāle tenāsi hariṇaḥ kṛśaḥ ||
hṛtadāro'tha vṛddho vā loke dviṣṭo'tha vā naraiḥ | avijñānena vā vṛddhastenāsi hariṇaḥ kṛśaḥ ||
vārthakārthaṃ dhana dṛṣṭvā svāṃ śrīrvāpi paraiḥ hṛtā | vṛttirvā durjanāpekṣā tenāsi hariṇaḥ kṛśaḥ ||
iṣṭabhāryasya te nūnaṃ prātiveśyo mahādhanaḥ | yuvā sulalitaḥ kāmī tenāsi hariṇaḥ kṛśaḥ ||
ब्राह्मण म्हणाला— “कदाचित तुझा पुत्र दुर्विनीत असेल; किंवा जावई घरची संपत्ती ‘झाडून-पुसून’ नेणारा असेल; किंवा तुझी पत्नी प्रतिकूल स्वभावाची असेल—म्हणूनच, हे हरिणा, तू कृश आणि फिकट होत चालला आहेस. किंवा तुझे भाऊ अत्यंत कुटिल असतील; किंवा तुझा पिता उपासमारीने क्षीण होऊन मरण पावला असेल; किंवा माता, ज्येष्ठ भाऊ अथवा गुरुजनही तसेच गेले असतील—म्हणून तू कृश आणि फिकट आहेस. किंवा पूर्वी तुझ्याकडून एखाद्या ब्राह्मणाचा किंवा गायीचा वध झाला असेल; किंवा तू ब्राह्मणधन हरण केले असेल; किंवा कधीतरी देवस्वाचा अतिक्रम करून अधिक घेतले असेल—म्हणून तू कृश आणि फिकट आहेस. किंवा तुझी पत्नी अपहृत झाली असेल; किंवा तू वृद्ध झाला असशील; किंवा लोक तुझा द्वेष करू लागले असतील; किंवा अज्ञानामुळेच तू वाढला-फोफावला असशील—म्हणून तू कृश आणि फिकट आहेस. किंवा वार्धक्यासाठी साठवलेले धन पाहून इतरांनी तुझी स्वतःची श्री-संपत्ती हिरावून घेतली असेल; किंवा उपजीविकेसाठी तुला दुष्टांवर अवलंबून राहावे लागत असेल—म्हणून तू कृश आणि फिकट आहेस. किंवा नक्कीच, तुझी प्रिय पत्नी असल्यामुळे तुझ्या शेजारी एक महाधनी—तरुण, देखणा आणि कामी—राहात असेल; म्हणूनच, हे हरिणा, तू कृश आणि फिकट होत चालला आहेस.”
ब्राह्मण उवाच
The passage probes the moral and social causes behind a person’s visible decline: domestic disorder, dependence on the wicked, social hatred, and especially grave transgressions like harming a Brahmin or cow or stealing sacred property. It implies that inner ethical failure and unresolved wrongdoing manifest outwardly as anxiety, loss of vitality, and misfortune.
A Brahmin addresses a man who appears emaciated and pale, offering a series of possible explanations—ranging from family troubles and bereavement to theft, abduction, old age, social enmity, and serious sins. The repeated refrain ‘therefore you are thin and pale’ functions as a diagnostic, pressing the listener toward self-examination and confession of the true cause.