मानसतीर्थ-शौचप्रशंसा | Praise of the ‘Mental Tīrtha’ and the Marks of Purity
व्याख्यातो ह्ानुपूर्व्येण उपवासफलात्मक: । दरिद्रेर्मनुजै: पार्थ प्राप्त यज्ञफलं यथा
vyākhyāto hy ānupūrvyena upavāsaphalātmakaḥ | daridrair manujaiḥ pārtha prāptaṃ yajñaphalaṃ yathā || bharataśreṣṭha! yaḥ tubhyaṃ yajñānām uttamaṃ vidhānaṃ kramaśaḥ vistārapūrvakaṃ vyākhyātaṃ, tasmin upavāsasya phale prakāśo dattaḥ | kuntīnandana! daridrā manuṣyāḥ ebhiḥ upavāsātmakair vratānuṣṭhānaiḥ yajñānāṃ phalaṃ prāptavantaḥ ||
भीष्म म्हणाले— हे पार्थ! उपवासाच्या फलस्वरूप धर्मविधी मी क्रमाने सांगितला आहे. जसा यज्ञाचा फलप्राप्ती होतो, तसाच दरिद्र मनुष्यांनीही या उपवासात्मक व्रतांद्वारे यज्ञफल मिळविले आहे. हे भरतश्रेष्ठ! यज्ञांचे परम विधान मी तुला पायरीपायरीने विस्ताराने सांगितले आणि त्यात उपवासातून उत्पन्न होणारे पुण्य स्पष्ट केले. हे कुंतीनंदना! धनहीन लोकही ही उपवास-व्रते आचरून यज्ञासमान फल प्राप्त करतात.
भीष्म उवाच
Fasting-based vows can yield merit comparable to that of elaborate sacrifices, making spiritual reward accessible even to those who lack wealth.
Bhishma continues instructing the listener (addressed as Partha/Kuntinandana and ‘best of the Bharatas’) by summarizing that he has explained sacrificial ordinances in order and highlighting that the fruit of sacrifice can be attained through upavasa-vratas, even by the poor.