Previous Verse
Next Verse

Shloka 4

प्रह्लादस्य अव्यभिचारिणी भक्ति, मायाविनाशः, तथा विष्णोः विश्वरूप-स्तुतिः

न मन्त्रादिकृतस् तात न च नैसर्गिको मम प्रभाव एष सामान्यो यस्य यस्याच्युतो हृदि

na mantrādikṛtas tāta na ca naisargiko mama prabhāva eṣa sāmānyo yasya yasyācyuto hṛdi

താതാ, ഈ പ്രഭാവം മന്ത്രാദികളാൽ ഉണ്ടാക്കിയതല്ല; ഇത് എന്റെ വെറും സ്വാഭാവിക ശേഷിയുമല്ല. ഇത് സർവ്വസാധാരണ സത്യം—ആരുടെയെല്ലാം ഹൃദയത്തിൽ അച്യുതൻ വസിക്കുന്നുവോ, അവരിൽ ഈ ദിവ്യശക്തി തെളിയുന്നു.

not
:
Pratishedha (Negation)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formनिषेधार्थक निपात (negation particle)
मन्त्रादि-कृतःcaused by mantra etc.
मन्त्रादि-कृतः:
Visheshana (Qualifier)
TypeAdjective
Rootमन्त्र + आदि + कृत (कृदन्त-प्रातिपदिक; कृ धातु)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1), एकवचन; विशेषण (प्रभावः); क्त-प्रत्ययान्त = 'made/caused'
तातO dear father
तात:
Sambodhana (Address)
TypeNoun
Rootतात (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सम्बोधन (8), एकवचन
nor/not
:
Pratishedha (Negation)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formनिषेधार्थक निपात
and
:
Sambandha (Connector)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयार्थक अव्यय (conjunction)
नैसर्गिकःnatural/innate
नैसर्गिकः:
Visheshana (Qualifier)
TypeAdjective
Rootनैसर्गिक (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1), एकवचन; विशेषण (प्रभावः)
ममmy
मम:
Shashthi-sambandha (Genitive)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formषष्ठी (6), एकवचन
प्रभावःpower/influence
प्रभावः:
Karta/Pratipādya (Subject/topic)
TypeNoun
Rootप्रभाव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1), एकवचन
एषःthis
एषः:
Visheshya (That being qualified)
TypeNoun
Rootएतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1), एकवचन
सामान्यःcommon/general
सामान्यः:
Visheshana (Qualifier)
TypeAdjective
Rootसामान्य (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1), एकवचन; विशेषण (एषः/प्रभावः)
यस्यof whom
यस्य:
Shashthi-sambandha (Genitive)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग, षष्ठी (6), एकवचन; सम्बन्धवाचक
यस्यof whoever
यस्य:
Shashthi-sambandha (Genitive)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग, षष्ठी (6), एकवचन; पुनरुक्ति (यस्य यस्य = 'whoever')
अच्युतःAcyuta (Vishnu)
अच्युतः:
Karta (Subject)
TypeNoun
Rootअच्युत (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1), एकवचन
हृदिin the heart
हृदि:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootहृद्/हृदय (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी (7), एकवचन

Sage Parāśara (teaching Maitreya)

V
Vishnu (Acyuta)

FAQs

This verse frames spiritual power as arising from Vishnu’s inner presence (Acyuta in the hṛdaya), emphasizing immanence and grace over external techniques.

He distinguishes acquired power (from mantras or methods) and ordinary innate ability from a higher, universal prabhāva that manifests wherever Vishnu abides within.

Vishnu is presented as the Supreme Reality whose indwelling presence is the true source of efficacy, aligning the text with bhakti-centered and theistic Vedānta readings.