Previous Verse

Shloka 21

सीतावियोगे रामविलापः

Rāma’s Lament in Separation from Sītā

इति विलपति राघवे सुदीने वनमुपगम्य तया विना सुकेश्या।भयविकलमुखस्तु लक्ष्मणोऽपि व्यथितमना भृशमातुरो बभूव।।3.62.21।।

iti vilapati rāghave sudīne vanam upagamya tayā vinā sukeśyā | bhaya-vikala-mukhas tu lakṣmaṇo 'pi vyathita-manā bhṛśam āturo babhūva || 3.62.21 ||

ഇങ്ങനെ രാഘവൻ ആ ദുർഭാഗ്യ നിമിഷത്തിൽ വിലപിച്ചു, സുകേശിനിയായ സീതയില്ലാതെ വനത്തിലേക്ക് കടന്നപ്പോൾ, ഭയത്തിൽ വിറച്ച മുഖമുള്ള ലക്ഷ്മണനും മനസ്സിൽ അത്യന്തം വ്യാകുലനായി, ഏറെ ആകുലനായി മാറി.

सःhe
सः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Roottad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; सर्वनाम
राजपुत्रःthe prince
राजपुत्रः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootrājan (प्रातिपदिक) + putra (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष-समास (षष्ठी-तत्पुरुष: राज्ञः पुत्रः), पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
प्रिययाby/with the beloved (Sita)
प्रियया:
Hetu (हेतु/वियोग-निमित्त)
TypeNoun
Rootpriyā (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, एकवचन
विहीनःdeprived/separated
विहीनः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootvi-hīna (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; तृतीया-सम्बन्ध (deprived of)
शोकेनby sorrow
शोकेन:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootśoka (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, एकवचन
मोहेनby delusion
मोहेन:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootmoha (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, एकवचन
and
:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootca (अव्यय)
Formसमुच्चय-अव्यय
पीड्यमानःbeing afflicted
पीड्यमानः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootपीड् (धातु)
Formवर्तमानकाले कर्मणि-शानच् (present passive participle), पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
विषादयन्causing (his) brother to grieve
विषादयन्:
Kriya (क्रिया-समकाल)
TypeVerb
Rootवि + सद् (धातु) (causative)
Formणिच्-प्रयोग (causative) वर्तमानकाले परस्मैपद-शतृ (present active participle), पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
भ्रातरम्(his) brother
भ्रातरम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootbhrātṛ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
आर्तरूपःin a distressed state
आर्तरूपः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootārta (प्रातिपदिक) + rūpa (प्रातिपदिक)
Formकर्मधारय-समास (आर्तं रूपं यस्य/आर्त-रूपः), पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
भूयःagain
भूयः:
Sambandha (सम्बन्ध/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootbhūyaḥ (अव्यय)
Formपुनरर्थक-अव्यय (again/further)
विषादम्despondency
विषादम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootviṣāda (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
प्रविवेशentered/sank into
प्रविवेश:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootप्र + विश् (धातु)
Formलिट्-लकार (perfect), प्रथमपुरुष, एकवचन, परस्मैपद
तीव्रम्intense
तीव्रम्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Roottīvra (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; विषादम् विशेषण

O Lakshmana, these herds of deer with their eyes filled with tears are as if telling me that she is eaten away by the demons.

R
Rāma (Rāghava)
L
Lakṣmaṇa
S
Sītā (sukeśī)
F
Forest

FAQs

Dharma as solidarity: Lakṣmaṇa shares Rāma’s burden; righteous companionship means standing with the afflicted, not abandoning them in crisis.

The sarga closes with Rāma grieving in the forest without Sītā, and Lakṣmaṇa likewise overwhelmed by fear and sorrow.

Fraternal loyalty—Lakṣmaṇa’s empathy and readiness to endure distress alongside Rāma.