Previous Verse
Next Verse

Shloka 21

रावणस्यात्मप्रशंसा लङ्कावर्णनं च

Ravana’s Self-Praise and the Description of Lanka

कथं वैश्रवणं देवं सर्वभूतनमस्कृतम्।भ्रातरं व्यपदिश्य त्वमशुभं कर्तुमिच्छसि।।।।

kathaṃ vaiśravaṇaṃ devaṃ sarva-bhūta-namaskṛtam |

bhrātaraṃ vyapadiśya tvam aśubhaṃ kartum icchasi ||

സകലഭൂതങ്ങളും നമസ്കരിക്കുന്ന വൈശ്രവണ ദേവനെ ‘സഹോദരൻ’ എന്നു വിളിച്ചുകൊണ്ട്, നീ എങ്ങനെ അശുഭകർമ്മം ചെയ്യാൻ ആഗ്രഹിക്കുന്നു?

कथम्how
कथम्:
क्रियाविशेषण (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootकथम् (अव्यय)
Formप्रश्न-अव्यय (interrogative adverb)
वैश्रवणम्Vaishravana (Kubera)
वैश्रवणम्:
कर्म (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootवैश्रवण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे द्वितीया एकवचनम्; proper noun (Kubera)
देवम्god
देवम्:
कर्म (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootदेव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे द्वितीया एकवचनम्; apposition to वैश्रवणम्
सर्व-भूत-नमस्कृतम्worshipped by all beings
सर्व-भूत-नमस्कृतम्:
विशेषण (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootसर्व (प्रातिपदिक) + भूत (प्रातिपदिक) + नमस्कृत (कृदन्त-प्रातिपदिक, √कृ)
Formतत्पुरुष-समासः (सर्वैः भूतैः नमस्कृतम्); पुंलिङ्गे द्वितीया एकवचनम्; agrees with देवम्
भ्रातरम्brother
भ्रातरम्:
कर्म (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootभ्रातृ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे द्वितीया एकवचनम्; in apposition to वैश्रवणम्
व्यपदिश्यhaving cited/claiming (as)
व्यपदिश्य:
पूर्वकाल (Prior action/पूर्वकाल)
TypeVerb
Root√दिश् (धातु) + वि (उपसर्ग) + अप (उपसर्ग)
Formक्त्वा-प्रत्ययान्त (gerund); ‘having referred to/claiming’
त्वम्you
त्वम्:
कर्ता (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootयुष्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formप्रथमा एकवचनम्
अशुभम्an inauspicious deed
अशुभम्:
कर्म (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootअशुभ (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे द्वितीया एकवचनम्
कर्तुम्to do
कर्तुम्:
प्रयोजन (Purpose/प्रयोजन)
TypeVerb
Root√कृ (धातु)
Formतुमुन्-प्रत्ययान्त (infinitive)
इच्छसिdesire
इच्छसि:
क्रिया (Action/क्रिया)
TypeVerb
Root√इष् (धातु)
Formलट्-लकारः (Present), मध्यमपुरुषः, एकवचनम्; parasmaipada

For some reason or other a duel took place between me and king Kubera. With my prowess, I defeated him in the duel.

S
Sītā
R
Rāvaṇa
V
Vaiśravaṇa (Kubera)

FAQs

Dharma demands consistency between one’s claims and one’s conduct; invoking a revered relation while doing evil exposes hypocrisy and adharma.

Sītā challenges Rāvaṇa’s self-presentation and questions the moral contradiction in his actions.

Ethical clarity—Sītā distinguishes auspicious conduct (śubha) from inauspicious acts (aśubha).