Previous Verse
Next Verse

Shloka 19

हेमन्तवर्णनम् तथा भरतधर्मनिष्ठा-चिन्तनम्

Winter Description and Reflection on Bharata’s Devotion

अग्राह्यवीर्यः पूर्वाह्णे मध्याह्ने स्पर्शतस्सुखः।संरक्तः किञ्चिदापाण्डुरातपश्शोभते क्षितौ।।।।

agrāhyavīryaḥ pūrvāhṇe madhyāhne sparśataḥ sukhaḥ | saṃraktaḥ kiñcidāpāṇḍur ātapaḥ śobhate kṣitau ||

പൂർവാഹ്നത്തിൽ സൂര്യന്റെ പ്രഭാവം പിടികിട്ടാത്തതുപോലെ; മധ്യാഹ്നത്തിൽ അതിന്റെ സ്പർശം സുഖകരം; ഭൂമിയിലെ ആടപം അല്പം ചുവപ്പോടെ, കുറെ പാണ്ഡുരിമ ചേർന്ന് ശോഭിക്കുന്നു.

अग्राह्य-वीर्यःwhose heat/power is not felt
अग्राह्य-वीर्यः:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootअग्राह्य (प्रातिपदिक) + वीर्य (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, प्रथमा, एकवचनम्; बहुव्रीहिः (possessive): यस्य वीर्यं न ग्राह्यम्; विशेषणम् (for आतपः/सूर्यः contextually)
पूर्वाह्णेin the forenoon
पूर्वाह्णे:
Adhikaraṇa (अधिकरण)
TypeNoun
Rootपूर्वाह्न (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, सप्तमी, एकवचनम्; अधिकरणम् (time-locative)
मध्याह्नेat midday
मध्याह्ने:
Adhikaraṇa (अधिकरण)
TypeNoun
Rootमध्याह्न (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, सप्तमी, एकवचनम्; अधिकरणम्
स्पर्शतःby touch
स्पर्शतः:
Hetu/Prakāra (हेतु/प्रकार)
TypeIndeclinable
Rootस्पर्श (प्रातिपदिक)
Formअव्ययम्; तसिल्-प्रत्ययान्तम् (ablatival adverb)
सुखःpleasant
सुखः:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootसुख (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, प्रथमा, एकवचनम्; विशेषणम् (for आतपः)
संरक्तःreddened
संरक्तः:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootसम् + रञ्ज् (धातु) -> संरक्त (कृदन्त)
Formपुंलिङ्गः, प्रथमा, एकवचनम्; भूतकर्मणि कृदन्तः (PPP); विशेषणम् (for आतपः)
किञ्चित्slightly
किञ्चित्:
Prakāra (प्रकार)
TypeIndeclinable
Rootकिञ्चित् (अव्यय)
Formपरिमाणवाचक-अव्ययम्
आ-पाण्डुःsomewhat pale/whitish
आ-पाण्डुः:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootआ (उपसर्ग) + पाण्डु (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, प्रथमा, एकवचनम्; विशेषणम् (for आतपः)
आतपःsun-heat/sunshine
आतपः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootआतप (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, प्रथमा, एकवचनम्; कर्ता
शोभतेlooks splendid
शोभते:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Rootशुभ् (धातु)
Formलट्-लकारः, प्रथमपुरुषः, एकवचनम्; आत्मनेपदम्
क्षितौon the earth
क्षितौ:
Adhikaraṇa (अधिकरण)
TypeNoun
Rootक्षिति (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गः, सप्तमी, एकवचनम्; अधिकरणम् (place-locative)

Once Rama, delight of the Raghu race, went to the beautiful river Godavari for ablution in the early hours of the morning.

S
Sun (Sūrya)
E
earth (kṣiti)

FAQs

It reflects balance and appropriateness (mādhurya/yukti): just as warmth becomes beneficial at the right time, dharmic action is timely, measured, and suited to circumstance.

A continuation of winter portrayal, distinguishing the sun’s gentle forenoon from its comfortable midday warmth.

Moderation and wise attunement to time (kāla) and context.