इस प्रकार बोलते हुए धृष्टद्युम्नसे धर्मात्मा राजा युधिष्ठिरने कहा--“महाबाहो! पाण्डवोंसहित समस्त पांचाल वीर तुम्हारे धैर्य और पराक्रमका ही आश्रय लेकर युद्धके लिये उद्यत हुए हैं, इसलिये तुम्हीं इस संग्रामसे हमलोगोंका उद्धार करो। मैं जानता हूँ कि तुम क्षत्रियधर्ममें प्रतेष्ठित हो और युद्धकी इच्छासे सामने आये हुए समस्त कौरवोंको अकेले ही कैद कर लेनेकी पूरी शक्ति रखते हो
sañjaya uvāca | iti prakāraṃ bruvati dhṛṣṭadyumne dharmātmā rājā yudhiṣṭhira uvāca— “mahābāho! pāṇḍavaiḥ saha samastāḥ pāñcālā vīrās tava dhairya-parākramayor eva āśrayaṃ kṛtvā yuddhāya udyatāḥ; tasmāt tvam eva asmān asmāt saṅgrāmāt uddhara. ahaṃ jānāmi— tvaṃ kṣatriya-dharme pratiṣṭhitaḥ, yuddhecchayā samāgatān sarvān kauravān ekaka eva bandī-kartuṃ samarthaḥ.”
സഞ്ജയൻ പറഞ്ഞു—ധൃഷ്ടദ്യുമ്നൻ ഇങ്ങനെ സംസാരിക്കുമ്പോൾ ധർമ്മാത്മാവായ രാജാവ് യുധിഷ്ഠിരൻ മറുപടി പറഞ്ഞു—“മഹാബാഹോ! പാണ്ഡവന്മാരോടുകൂടി എല്ലാ പാഞ്ചാല വീരന്മാരും നിന്റെ ധൈര്യവും പരാക്രമവും മാത്രമേ ആശ്രയിച്ചുകൊണ്ട് യുദ്ധത്തിനായി ഒരുങ്ങിയിട്ടുള്ളൂ. അതിനാൽ ഈ സംഗരാമത്തിൽ നിന്ന് ഞങ്ങളെ നീ ഒരുത്തൻ തന്നെ രക്ഷിക്കണം. നീ ക്ഷത്രിയധർമ്മത്തിൽ ദൃഢമായി സ്ഥാപിതനാണെന്ന് എനിക്ക് അറിയാം; യുദ്ധാഭിലാഷത്തോടെ മുന്നോട്ട് വന്നിരിക്കുന്ന എല്ലാ കൗരവരെയും നീ ഒരുത്തൻ തന്നെ പിടിച്ചു ബന്ധിയാക്കാനുള്ള പൂർണ്ണശക്തി ഉള്ളവനാണ്.”
संजय उवाच
The passage highlights kṣatriya-dharma and collective reliance: a leader recognizes and invokes the duty and capability of a foremost warrior to protect the alliance, framing martial action as responsibility and rescue rather than mere aggression.
Sanjaya reports that after Dhrishtadyumna speaks, Yudhishthira addresses him, saying the Panchalas and Pandavas are ready for war depending on his courage and prowess, and urges him to deliver them in the coming battle, asserting he could even capture the Kauravas single-handedly.