Udyoga-parva Adhyāya 3 — Sātyaki on Inner Disposition, Legitimacy, and Coercive Readiness
हद्गतस्तस्य य: कामस्तं कुरुध्वमतन्द्रिता:,अतः पाए्डुपुत्र युधिष्ठिरके मनमें जो अभिलाषा है, उसीकी आपलोग आलस्य छोड़कर सिद्धि करें। धृतराष्ट्र राज्य लौटा दें और पाण्डुपुत्र युधिष्ठिर उसे ग्रहण करें। अब पाण्डुनन्दन युधिष्ठिरको राज्य मिल जाना चाहिये, अन्यथा समस्त कौरव युद्धमें मारे जाकर रणभूमिमें सदाके लिये सो जायँगे
hṛdgatas tasya yaḥ kāmas taṃ kurudhvam atandritāḥ | ataḥ pāṇḍuputra yudhiṣṭhirasya manasi yo 'bhilāṣas taṃ yūyaṃ ālasyaṃ tyaktvā sādhayata | dhṛtarāṣṭraḥ rājyaṃ pratyāharatu, pāṇḍuputro yudhiṣṭhiras tad gṛhṇātu | idānīṃ pāṇḍunandanasya yudhiṣṭhirasya rājya-prāptir bhavitum arhati, anyathā sarve kauravā yuddhe hatā raṇabhūmau sadā-kṛte śayiṣyante ||
വൈശമ്പായനൻ പറഞ്ഞു—അവന്റെ ഹൃദയത്തിൽ ഉള്ള ആഗ്രഹം അശ്രദ്ധയില്ലാതെ നിറവേറ്റുവിൻ. അതുകൊണ്ട് പാണ്ഡുപുത്രൻ യുധിഷ്ഠിരന്റെ മനസ്സിലുള്ള അഭിലാഷം ആലസ്യം ഉപേക്ഷിച്ച് സിദ്ധമാക്കുവിൻ. ധൃതരാഷ്ട്രൻ രാജ്യം തിരികെ ഏല്പിക്കട്ടെ; പാണ്ഡുനന്ദൻ യുധിഷ്ഠിരൻ അത് സ്വീകരിക്കട്ടെ. ഇപ്പോൾ പാണ്ഡുവിന്റെ പ്രിയപുത്രനായ യുധിഷ്ഠിരന് രാജ്യം ലഭിക്കേണ്ടതുതന്നെ ന്യായം; അല്ലെങ്കിൽ കൌരവർ എല്ലാവരും യുദ്ധത്തിൽ വീണു രണഭൂമിയിൽ എന്നേക്കുമായി ശയിക്കും.
वैशम्पायन उवाच
The verse urges prompt, vigilant action to uphold rightful order: restore the legitimate share of the kingdom to Yudhiṣṭhira to avert the catastrophic moral and human cost of war.
Vaiśampāyana reports an admonitory counsel: Dhṛtarāṣṭra should return the kingdom and Yudhiṣṭhira should accept it; if this settlement is refused, the Kauravas are foretold to perish on the battlefield.