Svargārohaṇa-parva Adhyāya 5 — Karmaphala-Nirdeśa and Phalāśruti (कर्मफलनिर्देशः फलश्रुतिश्च)
ब्रह्मन्! सत्यवादी मुनि व्यासजीके द्वारा निर्मित यह पुण्यमय इतिहास परम पवित्र एवं बहुत उत्तम है ।। सर्वज्ञेन विधिज्ञेन धर्मज्ञानवता सता | अतीन्द्रियेण शुचिना तपसा भावितात्मना,सर्वज्ञ, विधिविधानके ज्ञाता, धर्मज्ञ, साधु, इन्द्रियातीत ज्ञानसे सम्पन्न, शुद्ध, तपके प्रभावसे पवित्र अन्तःकरणवाले, ऐश्वर्यसम्पन्न, सांख्य एवं योगके विद्वान् तथा अनेक शास्त्रोंके पारदर्शी मुनिवर व्यासजीने दिव्य दृष्टिसे देखकर महात्मा पाण्डवों तथा अन्य प्रचुर धनसम्पन्न महातेजस्वी राजाओंकी कीर्तिका प्रसार करनेके लिये इस इतिहासकी रचना की है
vaiśampāyana uvāca | brahman! satyavādī muni-vyāsajī-kṛta eṣa puṇyamaya itihāsaḥ parama-pavitraḥ ca atyanta-uttamaḥ || sarvajñena vidhijñena dharmajñānavatā satā | atīndriyeṇa śucinā tapasā bhāvitātmanā || sāṅkhya-yoga-viduṣā ca bahu-śāstra-viśāradena munivareṇa vyāsena divya-dṛṣṭyā vilokya mahātmā-pāṇḍavānām anyeṣāṃ ca bahu-dhana-sampannānāṃ mahā-tejasvināṃ rājñāṃ kīrti-prasāraṇāya ayam itihāsaḥ racitaḥ |
ഹേ ബ്രാഹ്മണാ! സത്യവാദിയായ മുനി വ്യാസൻ രചിച്ച ഈ പുണ്യമയ ഇതിഹാസം പരമപവിത്രവും അത്യുത്തമവും ആകുന്നു. സർവ്വജ്ഞൻ, വിധിവിധാനജ്ഞൻ, ധർമ്മജ്ഞൻ, സത്യനിഷ്ഠനായ സദ്ഭക്തൻ—ഇന്ദ്രിയാതീതജ്ഞാനസമ്പന്നൻ, ശുചി, തപസ്സിന്റെ ശക്തിയാൽ ശുദ്ധീകരിച്ച അന്തഃകരണവാൻ—അത്തരം മുനിവരൻ വ്യാസൻ ദിവ്യദൃഷ്ടിയാൽ എല്ലാം കണ്ടു, മഹാത്മ പാണ്ഡവന്മാരുടെയും മറ്റു ധനസമ്പന്നവും തേജസ്വിയും ആയ രാജാക്കന്മാരുടെയും കീർത്തി വ്യാപിക്കേണ്ടതിന്നായി ഈ ഇതിഹാസം രചിച്ചു.
वैशम्पायन उवाच
The verse frames the Mahābhārata as a sanctifying moral history authored by a truth-committed, disciplined, and learned sage. Ethical authority is grounded in dharma-knowledge, purity, and tapas, suggesting that right understanding and right conduct arise from inner refinement and scriptural discernment.
Vaiśampāyana praises Vyāsa and explains why the epic was composed: Vyāsa, endowed with divine vision and mastery of many disciplines, created this itihāsa to preserve and spread the renown of the Pāṇḍavas and other powerful kings, presenting their deeds within a dharmic framework.