Śānti Parva, Adhyāya 52 — Bhīṣma’s Humility Before Kṛṣṇa and the Granting of Boons
लोकनाथ महाबाहो शिव नारायणाच्युत । तव वाक्यमुपश्रुत्य हर्षेणास्मि परिप्लुत:,“लोकनाथ! महाबाहो! शिव! नारायण! अच्युत! आपका यह वचन सुनकर मैं आनन्दके समुद्रमें निमग्न हो गया हूँ
vaiśampāyana uvāca | lokanātha mahābāho śiva nārāyaṇācyuta | tava vākyam upaśrutya harṣeṇāsmi pariplutaḥ ||
ഹേ ലോകനാഥാ! മഹാബാഹോ! ശിവാ! നാരായണാ! അച്യുതാ! നിന്റെ വാക്കുകൾ കേട്ട് ഞാൻ ഹർഷത്തിൽ പരിപ്ലുതനായി।
वैशम्पायन उवाच