धर्मद्वारबहुत्वविमर्शः — Reflection on the Many ‘Doors’ of Dharma (Śānti-parva 342)
अन्न, वेद, जल और अमृतको पृश्रनि कहते हैं। ये सदा मेरे गर्भमें रहते हैं; इसलिये मेरा नाम (पृश्निगर्भ” है ।। ऋषय: प्राहुरेवं मां त्रितं कृपनिपातितम् । पृश्चिगर्भ त्रितं पाहीत्येकतद्धितपातितम्,जब त्रितमुनि अपने भाइयोंद्वारा कुएँमें गिरा दिये गये, उस समय ऋषियोंने मुझसे इस प्रकार प्रार्थना की--'पृश्चिगर्भ! आप एकत और द्वितके गिराये हुए त्रितको डूबनेसे बचाइये।” उस समय मेरे पृश्चिगर्भ नामका बारंबार कीर्तन करनेसे ब्रह्माजीके आदि पुत्र ऋषिप्रवर त्रित उस कुएँसे बाहर हो गये
annam, vedaḥ, jalam amṛtaṃ ca pṛśnayaḥ ucyante. te sadā mama garbhe tiṣṭhanti; tasmān mama nāma “pṛśnigarbha” iti. ṛṣayaḥ prāhur evaṃ māṃ tritaṃ kṛpaṇipātitam— “pṛśnigarbha, tritaṃ pāhi; ekata-dvitābhyāṃ nipātitam” iti. yadā tritamuniḥ svabhrātṛbhyāṃ kūpe nipātitaḥ, tadā ṛṣibhir mayi evaṃ prārthitam— “pṛśnigarbha! ekata-dvitābhyāṃ nipātitaṃ tritaṃ nimajjanāt trāyasva.” tadā mama “pṛśnigarbha” nāmnaḥ punar-punaḥ kīrtanena brahmaṇa ādi-putraḥ ṛṣipravaraḥ tritaḥ sa kūpāt bahiḥ samutthitaḥ.
അന്നം, വേദം, ജലം, അമൃതം—ഇവയെ ‘പൃശ്നി’ എന്നു പറയുന്നു. ഇവ എല്ലാം എപ്പോഴും എന്റെ ഗർഭത്തിൽ വസിക്കുന്നു; അതുകൊണ്ട് എന്റെ നാമം ‘പൃശ്നിഗർഭൻ’. ഏകതയും ദ്വിതയും ക്രൂരമായി ത്രിതനെ കിണറ്റിലേക്കു തള്ളിയപ്പോൾ, ഋഷിമാർ എന്നോടു പ്രാർത്ഥിച്ചു—“ഹേ പൃശ്നിഗർഭാ! ഏകത-ദ്വിതന്മാർ താഴെയിട്ട ത്രിതനെ രക്ഷിക്കണമേ; അവൻ കിണറ്റിൽ മുങ്ങിപ്പോകാതിരിക്കട്ടെ.”
अर्जुन उवाच
The passage emphasizes the salvific power of sacred invocation: sincere, repeated calling upon a protective divine epithet (“Pṛśnigarbha”) becomes an instrument of deliverance for one in distress, reinforcing faith in dharmic refuge and compassionate intervention.
Trita, betrayed by his brothers Ekata and Dvita, is thrown into a well. The sages appeal to the being called “Pṛśnigarbha” to save him. Through repeated utterance of that name, Trita is enabled to rise out of the well and escape drowning.