नारदजीने कहा--व्यासजी! वेद पढ़कर उसका अभ्यास ([पुनरावृत्ति) न करना वेदाध्ययनका दूषण है। व्रतका पालन न करना ब्राह्मणका दूषण है। वाहीक देशके लोग पृथ्वीके दूषण हैं और नये-नये खेल-तमाशा देखनेकी लालसा स्त्रीके लिये दोषकी बात है ।। अधीयतां भवान् वेदान् सार्ध पुत्रेण धीमता । विधुन्वन् ब्रह्म॒घोषेण रक्षोभयकृतं तम:,आप अपने वेदोच्चारणकी ध्वनिसे राक्षसअभयजनित अन्धकारका नाश करते हुए बुद्धिमान पुत्र शुकदेवजीके साथ वेदोंका स्वाध्याय करते रहें
nārada uvāca—vyāsajī! vedaṁ paṭhitvā tasya abhyāsaḥ (punarāvṛttiḥ) na kartavya iti vedādhyayanasya dūṣaṇam. vratapālanaṁ na kartavya iti brāhmaṇasya dūṣaṇam. vāhīkadeśasya lokāḥ pṛthivyā dūṣaṇam. nava-nava-khela-tamāśā-darśana-lālasā striyāḥ doṣa-bhūtā. adhīyatāṁ bhavān vedān sārdhaṁ putreṇa dhīmatā, vidhunvan brahma-ghoṣeṇa rakṣo-bhaya-kṛtaṁ tamaḥ.
നാരദൻ പറഞ്ഞു—ഹേ വ്യാസാ! വേദം പഠിച്ചിട്ട് അതിന്റെ പുനഃപുനഃ സ്വാധ്യായം ഉപേക്ഷിക്കുന്നത് വേദാധ്യയനത്തിന്റെ ദോഷമാണ്. വ്രതാചരണം പാലിക്കാതിരിക്കുക ബ്രാഹ്മണന്റെ ദോഷമാണ്. വാഹീകദേശവാസികൾ ഭൂമിയുടെ ദോഷമെന്നു പറയപ്പെടുന്നു; സ്ത്രീകൾക്ക് പുതുപുതിയ വിനോദങ്ങളും കാഴ്ചകളും കാണാനുള്ള ലാലസ ദോഷമായി കണക്കാക്കപ്പെടുന്നു. അതിനാൽ, പ്രജ്ഞാവാനായ പുത്രൻ ശുകനോടൊപ്പം നിങ്ങൾ വേദസ്വാധ്യായം തുടരുക; ബ്രഹ്മഘോഷത്തിന്റെ ഗർജ്ജനത്തോടെ രാക്ഷസഭയത്തിൽ നിന്നുയരുന്ന അന്ധകാരം കുലുക്കി അകറ്റുക.
नारद उवाच
The verse stresses disciplined continuity: learning is incomplete without repeated practice (svādhyāya/abhyāsa), vows must be upheld as a mark of Brahminical integrity, and sacred recitation is portrayed as a force that dispels fear and darkness—both literal and moral.
Nārada addresses Vyāsa, offering moral observations about faults (dūṣaṇas) and then urges him to continue Vedic recitation with his wise son Śuka, describing the Vedic sound (brahma-ghoṣa) as driving away the darkness born of fear of rākṣasas.