प्रावेशयत् तत: कक्ष्यां द्वितीयां राजवेश्मन: । उसने मध्याह्नकालीन तेजस्वी सूर्यकी भाँति शुकदेवजीको चुपचाप खड़ा देख हाथ जोड़कर प्रणाम किया और शास्त्रीय विधिके अनुसार उनकी यथोचित पूजा करके उन्हें राजभवनकी दूसरी कक्षामें पहुँचा दिया ।। तत्रासीन: शुकस्तात मोक्षमेवान्वचिन्तयत्
prāveśayat tataḥ kakṣyāṁ dvitīyāṁ rājaveśmanaḥ | asne madhyāhnakālīna-tejasvī sūrya iva śukadevaṁ cūpacāraṁ sthitaṁ dṛṣṭvā hastāñjalinā praṇamya śāstrīya-vidhinā yathocitaṁ pūjayitvā taṁ rājabhavanasya dvitīyāṁ kakṣyāṁ prāveśayat || tatrāsīnaḥ śukas tāta mokṣam evānvacintayat |
അതിനുശേഷം അവൻ ശുകനെ രാജവസതിയിലെ രണ്ടാം കക്ഷിയിലേക്കു പ്രവേശിപ്പിച്ചു. അവിടെ ആസീനനായ ശുകൻ, പ്രിയമേ, മോക്ഷത്തെ മാത്രമേ ധ്യാനിച്ചിരുന്നുള്ളൂ.
भीष्म उवाच
True spiritual greatness is recognized by inner radiance and detachment: even when honored with royal protocol, Śuka remains focused solely on mokṣa, while the householder-kingly side exemplifies dharma through reverent, scripture-guided hospitality.
A royal host respectfully receives Śukadeva, bows with joined hands, performs the appropriate ritual honors, and escorts him into an inner chamber; once seated, Śuka continues contemplating liberation alone.