Adhyāya 290: Sāṃkhya-vidhi, Deha-doṣa, Guṇa-vicāra, and Mokṣa-gati
Bhīṣma–Yudhiṣṭhira Dialogue
पराशरजीने कहा--राजन्! जैसा कि मनीषी पुरुषोंका कथन है, धर्मका ही विधिपूर्वक अनुष्ठान किया जाय तो वह इहलोक और परलोकमें भी कल्याणकारी होता है। उससे बढ़कर दूसरा कोई श्रेयका उत्तम साधन नहीं है ।। प्रतिपद्य नरो धर्म स्वर्गलोके महीयते । धर्मात्मकः कर्मविधिदेंहिनां नृपसत्तम,नृपश्रेष्ठ) धर्मको जानकर उसका आश्रय लेनेवाला मनुष्य स्वर्गलोकमें सम्मानित होता है। वेदोंमें जो 'सत्यं वद, धर्म चर, यजेत, जुहुयात्” इत्यादि वाक्योंद्वारा मनुष्योंका कर्तव्य विधान किया गया है, वही धर्मका लक्षण है
parāśara uvāca—rājan! yathā manīṣi-puruṣāṇāṃ vacanaṃ, dharmasyaiva vidhi-pūrvakam anuṣṭhānaṃ kriyate cet sa iha-loke para-loke ca kalyāṇakaraḥ. tasmād anyat śreyasaḥ uttamaṃ sādhanam nāsti. pratipadya naro dharmaṃ svarga-loke mahīyate. dharmātmakaḥ karma-vidhir dehināṃ, nṛpa-sattama. vedeṣu ‘satyaṃ vada, dharmaṃ cara, yajeta, juhuyāt’ ity-ādi-vākyaiḥ manuṣyāṇāṃ kartavya-vidhānaṃ yat, tad eva dharmasya lakṣaṇam.
പരാശരൻ പറഞ്ഞു—രാജാവേ! മേധാവികൾ പറയുന്നതുപോലെ, ധർമ്മം വിധിപൂർവ്വം അനുഷ്ഠിച്ചാൽ അത് ഇഹലോകത്തും പരലോകത്തും മംഗളകരമാകുന്നു. അതിലേറെ ശ്രേയസ്സിന് മറ്റൊരു ഉത്തമസാധനം ഇല്ല. ധർമ്മം അറിഞ്ഞ് അതിൽ ആശ്രയം കൊള്ളുന്ന മനുഷ്യൻ സ്വർഗ്ഗലോകത്തിൽ ആദരിക്കപ്പെടുന്നു. നൃപശ്രേഷ്ഠാ! ദേഹധാരികൾക്കായുള്ള ധർമ്മാധിഷ്ഠിത കർമവിധി വേദങ്ങളിൽ തന്നെ പ്രതിപാദിച്ചിരിക്കുന്നു; ‘സത്യം വദ, ധർമ്മം ചര, യജേത, ജുഹുയാത്’ മുതലായ വിധിവാക്യങ്ങളാണ് ധർമ്മലക്ഷണം.
पराशर उवाच