जनक–पराशर संवादः — वर्ण-गोत्र-धर्मविचारः
Janaka–Parāśara: Varṇa, Gotra, and Dharma Inquiry
बुद्धि जिसके द्वारा देखती है, उस इन्द्रियका नाम दृष्टि या नेत्र है। वही अपने वृत्तिविशेषके द्वारा जब सुनने लगती है, तब श्रोत्र कहलाती है। गन्धको ग्रहण करते समय वह प्राण बन जाती है। रसास्वादन करते समय रसना कहलाती है और स्पर्शोका अनुभव करते समय वही स्पर्शन्द्रिय (त्वचा) नाम धारण करती है। इस प्रकार बुद्धि बार-बार विकृत होती है। जब वह कुछ प्रार्थना (याचना) करती है, तब मन बन जाती है ।। अधिष्ठानानि बुद्धा हि पृथगेतानि पञ्चधा । इन्द्रियाणीति तान्याहुस्तेषु दुष्टेषु दुष्यति,बुद्धिके ये जो पृथक्ू-पृथक् पाँच अधिष्ठान हैं, इन्हींको इन्द्रिय कहते हैं। इन इन्द्रियोंके दूषित होनेपर बुद्धि भी दूषित हो जाती है
bhīṣma uvāca | buddhiḥ yasyāḥ dvārā paśyati tad indriyaṃ dṛṣṭiḥ netram iti nāma | sā eva sva-vṛtti-viśeṣeṇa yadā śṛṇoti tadā śrotram ucyate | gandha-grahaṇe prāṇo bhavati | rasa-āsvādane rasanā ucyate | sparśa-anubhave tvak (sparśendriyam) nāma dhatte | evaṃ buddhiḥ punaḥ punaḥ vikriyate | yadā kiṃcit prārthayate (yācate) tadā manaḥ bhavati || adhiṣṭhānāni buddhā hi pṛthag etāni pañcadhā | indriyāṇīti tāny āhus teṣu duṣṭeṣu duṣyati ||
ബുദ്ധിയുടെ ഈ അഞ്ചു വ്യത്യസ്ത അധിഷ്ഠാനങ്ങളെയാണ് ഇന്ദ്രിയങ്ങൾ എന്നു വിളിക്കുന്നത്. അവ ദുഷ്ടമായാൽ ബുദ്ധിയും ദുഷ്ടമാകുന്നു. ॥
भीष्म उवाच