Abhimanyu’s Assault on Bhīṣma’s Screen; Banner-Felling and Reinforcements (सौभद्र-भीष्म-समरः)
इस प्रकार श्रीमह्याभारत भीष्मपर्वके श्रीमद्भगवद््गीतापवके अन्तर्गत ब्रह्मविद्या एवं योगशासत्ररूप श्रीमद्भगवद््गीतोपनिषद, श्रीकृष्णाजुनसंवादमें दैवासुरसम्पदाविभागयोग नामक सोलहवाँ अध्याय पूरा हुआ,जो उद्वेग न करनेवाला, प्रिय और हितकारक एवं यथार्थ भाषण है तथा जो वेद-शास्त्रोंक पठनका एवं परमेश्वरके नाम-जपका अभ्यास है, वही वाणीसम्बन्धी तप कहा जाता है ।। मन: प्रसाद: सौम्यत्वं? मौनमात्मविनिग्रह:* 5 | भावसंशुद्धिरित्येतत््*९ तपो मानसमुच्यते मनकी प्रसन्नता, शान्तभाव, भगवच्चिन्तन करनेका स्वभाव, मनका निग्रह और अन्त:करणके भावोंकी भलीभाँति पवित्रता--इस प्रकार यह मनसम्बन्धी तप कहा जाता है
vāṅ-mayaṁ tapa ucyate—anudvega-karaṁ vākyaṁ satyaṁ priya-hitaṁ ca yat | svādhyāyābhyasanaṁ caiva vāṅ-mayaṁ tapa ucyate || manaḥ-prasādaḥ saumyatvaṁ maunaṁ ātma-vinigrahaḥ | bhāva-saṁśuddhir ity etat tapo mānasam ucyate ||
മനസ്സിന്റെ പ്രസാദം, സൗമ്യത, മൗനം, ആത്മനിയന്ത്രണം, ഭാവശുദ്ധി—ഇതാണ് മാനസ തപസെന്ന് പറയുന്നു.
अजुन उवाच
True austerity includes ethical speech and mental discipline: speak in ways that are truthful, non-agitating, pleasant, and beneficial, and cultivate sacred study; internally, maintain serenity, gentleness, silence/restraint, self-control, and purity of intention.
Within the Mahābhārata’s Bhīṣma Parva, Krishna instructs Arjuna on yogic and ethical disciplines amid the impending war, redefining strength as inner mastery—especially of speech and mind—rather than mere outward force.