Previous Verse
Next Verse

Shloka 31

Bhaṅgāśvanopākhyāna — On comparative affection in strī–puruṣa union (भङ्गाश्वनोपाख्यानम्)

युष्माकं पैतृकं राज्यं भुज्यते तापसात्मजै: । इन्द्रेण भेदितास्ते तु युद्धेउन्योन्यमपातयन्‌,“तुमलोगोंका जो पैतृक राज्य है, उसे तापसके लड़के आकर भोग रहे हैं।” इस प्रकार इन्द्रके द्वारा फूट डालनेपर वे आपसमें लड़ पड़े। उन्होंने युद्धमें एक-दूसरेको मार गिराया

“നിങ്ങളുടെ പൈതൃക രാജ്യം തപസ്സിയുടെ പുത്രന്മാർ വന്ന് അനുഭവിക്കുന്നു.” ഇന്ദ്രൻ ഭേദം വിതച്ചതോടെ അവർ പരസ്പരം യുദ്ധം ചെയ്ത് ഒരുത്തനെ മറ്റൊരുത്തൻ വീഴ്ത്തി കൊന്നു.

युष्माकम्of you (pl.)
युष्माकम्:
सम्बन्ध
TypePronoun
Rootयुष्मद्
Form—, षष्ठी, बहुवचन
पैतृकम्ancestral, paternal
पैतृकम्:
विशेषण
TypeAdjective
Rootपैतृक
Formनपुंसक, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन
राज्यम्kingdom
राज्यम्:
कर्म (भुज्यते इति क्रियायाः)
TypeNoun
Rootराज्य
Formनपुंसक, प्रथमा, एकवचन
भुज्यतेis enjoyed/possessed
भुज्यते:
TypeVerb
Rootभुज्
Formलट् (वर्तमान), कर्मणि (passive), प्रथम, एकवचन
तापसof an ascetic
तापस:
सम्बन्ध
TypeNoun
Rootतापस
Formपुं, षष्ठी, एकवचन
आत्मजैःby the sons
आत्मजैः:
करण (कर्तृ-निर्देशः कर्मणि-प्रयोगे)
TypeNoun
Rootआत्मज
Formपुं, तृतीया, बहुवचन
इन्द्रेणby Indra
इन्द्रेण:
करण
TypeNoun
Rootइन्द्र
Formपुं, तृतीया, एकवचन
भेदिताःsplit, set at variance
भेदिताः:
TypeParticiple
Rootभिद्
Formक्त (past passive participle), पुं, प्रथमा, बहुवचन
तेthey
ते:
कर्ता
TypePronoun
Rootतद्
Formपुं, प्रथमा, बहुवचन
तुbut/indeed
तु:
TypeIndeclinable
Rootतु
युद्धेin battle
युद्धे:
अधिकरण
TypeNoun
Rootयुद्ध
Formनपुंसक, सप्तमी, एकवचन
अन्योन्यम्each other, mutually
अन्योन्यम्:
कर्म (परस्पर-सम्बन्धे)
TypeIndeclinable
Rootअन्योन्य
अपातयन्they caused to fall / struck down
अपातयन्:
TypeVerb
Rootपत्
Formलङ् (अनद्यतनभूत), परस्मैपद, प्रथम, बहुवचन

भीष्म उवाच