Previous Verse
Next Verse

Shloka 59

Bhāgavata-Māhātmya and the Complete Summary of the Śrīmad-Bhāgavatam

य एतत् श्रावयेन्नित्यं यामक्षणमनन्यधी: । श्लोकमेकं तदर्धं वा पादं पादार्धमेव वा । श्रद्धावान् योऽनुश‍ृणुयात् पुनात्यात्मानमेव स: ॥ ५९ ॥

ya etat śrāvayen nityaṁ yāma-kṣaṇam ananya-dhīḥ ślokam ekaṁ tad-ardhaṁ vā pādaṁ pādārdham eva vā śraddhāvān yo ’nuśṛṇuyāt punāty ātmānam eva saḥ

അനന്യധ്യാനത്തോടെ ഓരോ ക്ഷണവും നിത്യമായി ഈ ഭാഗവതം പാരായണം ചെയ്യിപ്പിക്കുന്നവനും, ശ്രദ്ദയോടെ ഒരു ശ്ലോകമോ അർദ്ധശ്ലോകമോ ഒരു പാദമോ അർദ്ധപാദമോ പോലും കേൾക്കുന്നവനും—നിശ്ചയമായി തന്റെ ആത്മാവിനെ തന്നെ ശുദ്ധീകരിക്കുന്നു।

यःwho (he who)
यः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootयद् (प्रातिपदिक/सर्वनाम)
Formसर्वनाम, पुंलिङ्ग (m.), प्रथमा-एकवचन (Nom. sg.)
एतत्this (text/teaching)
एतत्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootएतद् (प्रातिपदिक/सर्वनाम)
Formसर्वनाम, नपुंसकलिङ्ग (n.), द्वितीया-एकवचन (Acc. sg.)
श्रावयेत्would cause to be heard / recite
श्रावयेत्:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootश्रु (धातु)
Formविधिलिङ् (Optative), परस्मैपद, प्रथम-पुरुष (3rd), एकवचन (sg.); णिच्-प्रयोग (causative) ‘to cause to hear/recite’
नित्यम्always
नित्यम्:
Kala-adhikarana (काल-अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootनित्य (प्रातिपदिक)
Formअव्यय (adverbial accusative) ‘always’
यामa watch (of time)
याम:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootयाम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग (m.) (समासाङ्ग)
क्षणम्a moment
क्षणम्:
Kala-adhikarana (काल-अधिकरण)
TypeNoun
Rootक्षण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग (m.), द्वितीया-एकवचन (Acc. sg.) (कालपरिमाण)
यामक्षणम्for a watch or even a moment
यामक्षणम्:
Kala-adhikarana (काल-अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootयाम (प्रातिपदिक) + क्षण (प्रातिपदिक)
Formद्वन्द्व-समासः (समाहार-द्वन्द्वः) ‘यामं वा क्षणं वा’ इत्यर्थे; नपुंसकलिङ्ग (n.) एकवचनवत्, द्वितीया-एकवचन (Acc. sg.) (adverbial time-span)
अनन्यundivided, exclusive
अनन्य:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootअनन्य (प्रातिपदिक)
Formविशेषण; (समासाङ्ग)
धीःintelligence, intent
धीः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootधी (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग (f.), प्रथमा-एकवचन (Nom. sg.)
अनन्यधीःone whose mind is undistracted
अनन्यधीः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootअनन्य (प्रातिपदिक) + धी (प्रातिपदिक)
Formबहुव्रीहि-समासः (‘अनन्या धीः यस्य सः’); पुंलिङ्ग (m.), प्रथमा-एकवचन (Nom. sg.), ‘यः’ इति विशेष्यस्य विशेषणम्
श्लोकम्a verse
श्लोकम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootश्लोक (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग (m.), द्वितीया-एकवचन (Acc. sg.)
एकम्one
एकम्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootएक (प्रातिपदिक)
Formविशेषण; पुंलिङ्ग (m.), द्वितीया-एकवचन (Acc. sg.), ‘श्लोकम्’ इति विशेषणम्
तत्that
तत्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootतद् (प्रातिपदिक/सर्वनाम)
Formसर्वनाम-विशेषण, नपुंसकलिङ्ग (n.), द्वितीया-एकवचन (Acc. sg.) (समासाङ्ग)
अर्धम्half
अर्धम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootअर्ध (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग (n.), द्वितीया-एकवचन (Acc. sg.)
तदर्धम्half of that
तदर्धम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootतद् (प्रातिपदिक/सर्वनाम) + अर्ध (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष-समासः (‘तस्य अर्धम्’); नपुंसकलिङ्ग (n.), द्वितीया-एकवचन (Acc. sg.)
वाor
वा:
Vikalpa (विकल्प)
TypeIndeclinable
Rootवा (अव्यय)
Formविकल्प-अव्यय (disjunctive particle)
पादम्a quarter/line (of a verse)
पादम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootपाद (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग (m.), द्वितीया-एकवचन (Acc. sg.)
पादquarter
पाद:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootपाद (प्रातिपदिक)
Formसमासाङ्ग (पूर्वपद)
अर्धम्half
अर्धम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootअर्ध (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग (n.), द्वितीया-एकवचन (Acc. sg.)
पादार्धम्half a quarter (an eighth)
पादार्धम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootपाद (प्रातिपदिक) + अर्ध (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष-समासः (‘पादस्य अर्धम्’); नपुंसकलिङ्ग (n.), द्वितीया-एकवचन (Acc. sg.)
एवindeed, just
एव:
Nipata (निपात)
TypeIndeclinable
Rootएव (अव्यय)
Formअवधारण-अव्यय (emphatic particle)
वाor
वा:
Vikalpa (विकल्प)
TypeIndeclinable
Rootवा (अव्यय)
Formविकल्प-अव्यय (disjunctive particle)
श्रद्धावान्faithful
श्रद्धावान्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootश्रद्धावत् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग (m.), प्रथमा-एकवचन (Nom. sg.), ‘यः’ इति विशेष्यस्य विशेषणम्
यःwho
यः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootयद् (प्रातिपदिक/सर्वनाम)
Formसर्वनाम, पुंलिङ्ग (m.), प्रथमा-एकवचन (Nom. sg.)
अनुशृणुयात्would listen (attentively)
अनुशृणुयात्:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootअनु + श्रु (धातु)
Formविधिलिङ् (Optative), परस्मैपद, प्रथम-पुरुष (3rd), एकवचन (sg.)
पुनातिpurifies
पुनाति:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootपू (धातु)
Formलट्-लकार (Pres.), परस्मैपद, प्रथम-पुरुष (3rd), एकवचन (sg.)
आत्मानम्himself
आत्मानम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootआत्मन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग (m.), द्वितीया-एकवचन (Acc. sg.)
एवindeed
एव:
Nipata (निपात)
TypeIndeclinable
Rootएव (अव्यय)
Formअवधारण-अव्यय (emphatic particle)
सःhe
सः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (प्रातिपदिक/सर्वनाम)
Formसर्वनाम, पुंलिङ्ग (m.), प्रथमा-एकवचन (Nom. sg.)

FAQs

This verse states that hearing with faith—even one verse, half a verse, or even a fraction—purifies the listener’s very self, provided the mind is undivided and attentive.

Because the purifying effect is not merely from sound, but from devotional hearing (śravaṇam) done with śraddhā (faith) and ananya-dhī (undistracted focus), which allows the Bhāgavata’s message to transform the heart.

Set aside a brief daily slot to hear or read even one Bhāgavata verse with attention and faith—consistency and focused listening are highlighted here as spiritually purifying.