बुद्धिद्रव्येण दृश्येत मनोदीपेन लोककृत् महतस्तमसस्तात पारे तिष्ठन्नतामस:,सूक्ष्म बुद्धिरूप धन-सम्पन्न पुरुष ही मनोमय दीपकके द्वारा उस लोकस्रष्टा परमात्माका साक्षात्कार कर सकते हैं। वह परमात्मा महान् अन्धकारसे परे और तमोगुणसे रहित है; इसलिये वेदके पारगामी सर्वज्ञ पुरुषोंने उसे तमोनुद (अज्ञान नाशक) कहा है। वह निर्मल, अज्ञानरहित, लिंगहीन और अलिंग नामसे प्रसिद्ध (उपाधिशून्य) है। यही योगियोंका योग है। इसके सिवा योगका और क्या लक्षण हो सकता है। इस तरह साधना करनेवाले योगी सबके द्रष्टा अजर-अमर परमात्माका दर्शन करते हैं
buddhi-dravyeṇa dṛśyeta mano-dīpena loka-kṛt | mahatas tamasas tāta pāre tiṣṭhann atāmasaḥ ||
ວະສິດຖະ ກ່າວວ່າ: ຜູ້ສ້າງໂລກທັງປວງ ສາມາດຖືກເຫັນໂດຍກົງ ດ້ວຍສານອັນລະອຽດຂອງປັນຍາ ໂດຍໃຊ້ໃຈເປັນດວງໄຟ. ລູກເອີຍ ພຣະອົງສູງສຸດນັ້ນ ສະຖິດຢູ່ເຫນືອຄວາມມືດອັນໃຫຍ່ ແລະປາສຈາກຕະມັດ; ດັ່ງນັ້ນ ນັກພິຈາລະນາຜູ້ຮູ້ທຸກຢ່າງ ຜູ້ຂ້າມພົ້ນວິທີແຫ່ງເວດ ຈຶ່ງເອີ້ນພຣະອົງວ່າ “ຜູ້ຂັບໄລ່ຄວາມມືດ (ອະວິຊາ)”. ພຣະອົງບໍລິສຸດ ປາສຈາກອະວິຊາ ບໍ່ມີເຄື່ອງໝາຍ ຫຼືລັກສະນະຈໍາກັດ ແລະເປັນທີ່ຮູ້ຈັກວ່າ “ອະລິງຄະ” — ປາສຈາກອຸປາທິ. ນີ້ແຫຼະແມ່ນໂຍຄະຂອງໂຍຄີ; ຈະມີເຄື່ອງໝາຍອື່ນໃດຂອງໂຍຄະອີກໄດ້? ຜູ້ປະຕິບັດດັ່ງນີ້ ໂຍຄີຍ່ອມເຫັນອັດຕາສູງສຸດ ຜູ້ບໍ່ເກີດ ບໍ່ຕາຍ ແລະເປັນຜູ້ເຫັນທຸກສິ່ງ.
वसिष्ठ उवाच
Realization of the Supreme is possible when the intellect becomes subtle and discriminative, and the mind is made a steady ‘lamp’ for contemplation. The Supreme is beyond ignorance (tamas) and without limiting attributes (aliṅga); yoga is defined here as this direct inner realization of the unborn, deathless Seer.
In the Mokṣa-oriented discourse of Śānti Parva, Vasiṣṭha instructs his listener on contemplative knowledge: how the purified mind and refined intellect enable direct perception of the world-creator, described as beyond darkness and attribute-less, which yogins realize through disciplined practice.