Previous Verse
Next Verse

Shloka 8

पश्चिमदिशि अन्वेषणादेशः

Instructions for the Western Search Party

प्रत्यक्स्रोतोगमाश्चैव नद्यश्शीतजलाश्शिवाः।।4.42.8।।तापसानामरण्यानि कान्तारा गिरयश्च ये।तत्रस्थलीं मरुप्रायामत्युच्चशिरसश्शिलाः।।4.42.9।।गिरिजालावृतां दुर्गां मार्गित्वा पश्चिमां दिशम्।ततः पश्चिममासाद्य समुद्रं द्रष्टुमर्हथ।।4.42.10।।तिमिनक्रायुतजलमक्षोभ्यमथ वानराः।

pratyak-sroto-gamāś caiva nadyaḥ śīta-jalāḥ śivāḥ | tāpasānām araṇyāni kāntārā girayaś ca ye ||

tatra sthalīṃ maru-prāyām aty-ucca-śirasaḥ śilāḥ | giri-jālāvṛtāṃ durgāṃ mārgitvā paścimāṃ diśam ||

tataḥ paścimam āsādya samudraṃ draṣṭum arhatha | timi-nakrāyuta-jalam akṣobhyam atha vānarāḥ ||

ಓ ವಾನರರೇ! ಪಶ್ಚಿಮಮುಖವಾಗಿ ಹರಿಯುವ ಶೀತಲ ಜಲವುಳ್ಳ ಶುಭ ನದಿಗಳು ಅಲ್ಲಿ ಇವೆ. ತಪಸ್ವಿಗಳ ಅರಣ್ಯಗಳು, ಕಾನನ-ಕಾಂತಾರಗಳು, ಪರ್ವತಗಳು, ಮರುಪ್ರಾಯವಾದ ಸ್ಥಳಗಳು ಹಾಗೂ ಅತಿಉನ್ನತ ಶಿಖರಗಳ ಶಿಲಾಶ್ರೇಣಿಗಳನ್ನು ನೀವು ಹುಡುಕಿ. ಪರ್ವತಜಾಲದಿಂದ ಆವೃತವಾದ ಆ ದುರ್ಗಮ ಪಶ್ಚಿಮ ಪ್ರದೇಶವನ್ನು ಪರಿಶೋಧಿಸಿ, ನಂತರ ಪಶ್ಚಿಮ ಸಮುದ್ರವನ್ನು ತಲುಪಿ ದರ್ಶನಮಾಡಿರಿ—ತಿಮಿ ಮತ್ತು ಮಕರಗಳಿಂದ ತುಂಬಿದ, ಕದಳಿಸಲು ಅಸಾಧ್ಯವಾದ ಅಕ್ಷೋಭ್ಯ ಜಲರಾಶಿಯದು.

प्रत्यक्-स्रोतोगमाःwestward-flowing
प्रत्यक्-स्रोतोगमाः:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Rootप्रत्यक् (अव्यय/विशेषण-प्रातिपदिक) + स्रोतस् + गम (प्रातिपदिक)
Formकर्मधारय/तत्पुरुष-समासः (प्रत्यक् = पश्चिमाभिमुख; स्रोतोगमाः = प्रवाहगमनाः); पुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; adjective qualifying नद्यः
and
:
Sambandha (सम्बन्ध/connector)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चय-अव्यय
एवindeed/also
एव:
Sambandha (सम्बन्ध/particle)
TypeIndeclinable
Rootएव (अव्यय)
Formनिश्चय/अवधारण-अव्यय (particle)
नद्यःrivers
नद्यः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootनदी (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन
शीतजलाःhaving cool water
शीतजलाः:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Rootशीत + जल (प्रातिपदिक)
Formकर्मधारय (शीतं जलं यस्याः/यासां); स्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; adjective qualifying नद्यः
शिवाःauspicious/holy
शिवाः:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Rootशिव (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; adjective qualifying नद्यः
तापसानाम्of ascetics
तापसानाम्:
Sambandha (सम्बन्ध/षष्ठी)
TypeNoun
Rootतापस (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति, बहुवचन (genitive: 'of hermits')
अरण्यानिforests
अरण्यानि:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootअरण्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, बहुवचन; here as objects to be searched (implied)
कान्ताराःwild tracts
कान्ताराः:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootकान्तार (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; coordinated list of places
गिरयःmountains
गिरयः:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootगिरि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन
and
:
Sambandha (सम्बन्ध/connector)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चय-अव्यय
येwhich/that
ये:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; relative pronoun referring to listed places
तत्रthere
तत्र:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootतत्र (अव्यय)
Formदेशवाचक-अव्यय (adverb of place)
स्थलीम्land/ground
स्थलीम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootस्थली (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
मरुप्रायाम्mostly desert-like
मरुप्रायाम्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootमरु + प्राय (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष (मरु-प्राय = मरुवत् प्रायः); स्त्रीलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; adjective qualifying स्थलीम्
अतिvery
अति:
Sambandha (सम्बन्ध/particle)
TypeIndeclinable
Rootअति (अव्यय)
Formउपसर्ग/अव्यय (intensifier)
उच्चशिरसःhigh-peaked
उच्चशिरसः:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Rootउच्च + शिरस् (प्रातिपदिक)
Formकर्मधारय (उच्चं शिरः यस्याः); स्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; adjective qualifying शिलाः
शिलाःrocks/mountains
शिलाः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootशिला (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन
गिरिजालावृताम्covered by a network of mountains
गिरिजालावृताम्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootगिरि + जाल + आवृत (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष (गिरिजालैः आवृता); क्त-प्रत्ययान्त (past passive participle) from √वृ (वरणे/आवरणे) with उपसर्ग आ-; स्त्रीलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; adjective qualifying दुर्गाम्
दुर्गाम्hard to access
दुर्गाम्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootदुर्ग (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; adjective qualifying दिशम् (or region implied)
मार्गित्वाhaving searched
मार्गित्वा:
Kriya (क्रिया-पूर्वक)
TypeVerb
Rootमार्ग् (धातु)
Formक्त्वा-प्रत्ययान्त अव्ययभाव (gerund/absolutive), from √मार्ग् (अन्वेषणे)
पश्चिमाम्western
पश्चिमाम्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootपश्चिम (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; adjective qualifying दिशम्
दिशम्direction
दिशम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootदिश् (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
ततःthen/from there
ततः:
Sambandha (सम्बन्ध/connector)
TypeIndeclinable
Rootततः (अव्यय)
Formअव्यय (adverb: 'then/from there')
पश्चिमम्the west
पश्चिमम्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootपश्चिम (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; used adverbially 'to the west/western region'
आसाद्यhaving reached
आसाद्य:
Kriya (क्रिया-पूर्वक)
TypeVerb
Rootआ + सद् (धातु)
Formल्यप्-प्रत्ययान्त अव्ययभाव (gerund), from √सद् with उपसर्ग आ- (आसादयति/आसद् = to reach)
समुद्रम्the ocean
समुद्रम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootसमुद्र (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
द्रष्टुम्to see
द्रष्टुम्:
Prayojana (प्रयोजन/उद्देश्य)
TypeVerb
Rootदृश् (धातु)
Formतुमुन्-प्रत्ययान्त (infinitive) from √दृश् (दर्शन)
अर्हथyou ought/are fit
अर्हथ:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootअर्ह् (धातु)
Formलट्-लकार (present), मध्यम-पुरुष, बहुवचन; परस्मैपद; √अर्ह् (योग्यता)
तिमिनक्रायुतजलम्whose waters teem with whales and crocodiles
तिमिनक्रायुतजलम्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootतिमि + नक्र + आयुत + जल (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष (तिमिनक्रैः आयुतं जलं यस्य); नपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; adjective qualifying समुद्रम्
अक्षोभ्यम्unagitable/unyielding
अक्षोभ्यम्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootअ + क्षोभ्य (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formनञ्-समास/नकारान्त; यत्-प्रत्ययान्त (gerundive/passive potential) from √क्षुभ् (क्षोभणे) with negation अ-; नपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; adjective qualifying समुद्रम्
अथthen
अथ:
Sambandha (सम्बन्ध/connector)
TypeIndeclinable
Rootअथ (अव्यय)
Formअव्यय (connector: 'then/now')
वानराःO monkeys
वानराः:
Sambodhana (सम्बोधन)
TypeNoun
Rootवानर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; संबोधनार्थे (vocative sense)

'O leaders of monkeys search for Sita in the countries of Saurashtra, and also Bahlika, Chandrachitra, in delightful villages and vast towns, also in Kukshi covered haphazardly with punnaga, bakula and uddalaka trees as well as ketaka shrubs.

S
Sugriva
V
vanaras
W
western direction (paścimā diś)
V
Varuṇa (implicit western ocean association)
S
samudra (western ocean)
T
tāpasas (ascetics)
N
nakra (crocodiles/alligators)

FAQs

Dharma is steadfast pursuit of a righteous goal despite hardship: the search must continue through deserts, mountains, and up to the sea, without shrinking from danger.

Sugrīva details the western route: rivers, ascetic forests, harsh terrain, mountain barriers, and finally the western ocean.

Dhṛti (fortitude) and utsāha (energetic resolve) in carrying out a noble mission.