Bhīmasena’s Capture by the Serpent and Nahūṣa’s Self-Disclosure (भीमसेन-भुजङ्गग्रहणं नहुषोपाख्यानप्रस्तावः)
यथान्यायं महातेजा: शौच परममास्थित: (नमस्कृत्य त्रिनेत्राय वासवाय च पाण्डव: ।) गिरिकूबरपादाक्ष शुभवेणु त्रिवेणुमत्,महातेजस्वी अर्जुन पहले तो विधिपूर्वक स्नान करके शुद्ध हुए। फिर न्रिनेत्रधारी भगवान् शंकर और इन्द्रको नमस्कार करके उन्होंने वह अत्यन्त तेजस्वी दिव्य कवच धारण किया। तत्पश्चात् वे पृथ्वीरूपी रथपर आरूढ़ हो बड़ी शोभा पाने लगे। पर्वत ही उस रथका कूबर था, दोनों पैर ही पहिये थे और सुन्दर बाँसोंका वन ही त्रिवेणु (रथके अंगविशेष)-का काम देता था। तदनन्तर महाबाहु कुन्तीनन्दन अर्जुनने एक हाथमें गाण्डीव धनुष और दूसरेमें देवदत्त शंख ले लिया। इस प्रकार वीरोचित वेशसे सुशोभित हो उन्होंने क्रमश: उन दिव्यास्त्रोंको दिखाना आरम्भ किया। जिस समय उन दिव्यास्त्रोंका प्रयोग प्रारम्भ होने जा रहा था, उसी समय अर्जुनके पैरोंसे दबी हुई पृथ्वी वृक्षोंसहित काँपने लगी। नदियों और समुद्रोंमें उफान आ गया
yathānyāyaṁ mahātejāḥ śauca-paramam āsthitaḥ | namaskṛtya trinetrāya vāsavāya ca pāṇḍavaḥ || giri-kūbara-pādākṣaḥ śubha-veṇu-triveṇumat ||
ವೈಶಂಪಾಯನನು ಹೇಳಿದನು— ಮಹಾತೇಜಸ್ವಿಯಾದ ಅರ್ಜುನನು ನಿಯಮಾನುಸಾರ ಸ್ನಾನಮಾಡಿ ಪರಮ ಶೌಚವನ್ನು ಆಸ್ಥಿತನಾದನು. ನಂತರ ತ್ರಿನೇತ್ರಧಾರಿ ಶಂಕರನಿಗೂ ವಾಸವನಾದ ಇಂದ್ರನಿಗೂ ನಮಸ್ಕರಿಸಿ, ಅತ್ಯಂತ ದೀಪ್ತಿಮಂತವಾದ ದಿವ್ಯ ಕವಚವನ್ನು ಧರಿಸಿದನು. ಅನಂತರ ಭೂಮಿಯನ್ನೇ ರಥವನ್ನಾಗಿ ಮಾಡಿಕೊಂಡು ಅದರ ಮೇಲೆ ಆರೂಢನಾಗಿ ಶೋಭಿಸಿದನು— ಪರ್ವತವು ರಥದ ಕೂಬರದಂತೆ, ಅವನ ಎರಡು ಪಾದಗಳು ಚಕ್ರಗಳಂತೆ, ಸುಂದರವಾದ ಬಿದಿರು ಕಾಡುಗಳು ರಥಾಂಗಗಳಂತೆ ಅಲಂಕರಿಸಿದವು. ಬಳಿಕ ಒಂದು ಕೈಯಲ್ಲಿ ಗಾಂಡೀವ ಧನುಸ್ಸನ್ನೂ, ಮತ್ತೊಂದು ಕೈಯಲ್ಲಿ ದೇವದತ್ತ ಶಂಖವನ್ನೂ ಹಿಡಿದು, ಕ್ರಮವಾಗಿ ದಿವ್ಯಾಸ್ತ್ರಗಳನ್ನು ಪ್ರದರ್ಶಿಸಲು ಆರಂಭಿಸಿದನು. ದಿವ್ಯಾಸ್ತ್ರಪ್ರಯೋಗ ಆರಂಭವಾಗುವ ಕ್ಷಣದಲ್ಲೇ, ಅವನ ಪಾದಗಳಿಂದ ಒತ್ತಲ್ಪಟ್ಟ ಭೂಮಿ ವೃಕ್ಷಗಳೊಡನೆ ಕಂಪಿಸಿತು; ನದಿಗಳೂ ಸಮುದ್ರವೂ ಉಕ್ಕಿ ಅಶಾಂತವಾದವು.
वैशम्पायन उवाच
Power is framed by dharma: Arjuna begins with śauca (purity) and respectful homage to Śiva and Indra before handling divyāstras. The passage emphasizes that extraordinary capability must be preceded by discipline, propriety, and reverence—ethical restraint governing martial force.
Arjuna completes ritual purification, salutes Śiva (the Three-eyed) and Indra, dons divine armor, and appears in a heightened, almost cosmic heroic form. He takes up Gāṇḍīva and the Devadatta conch and starts to demonstrate celestial weapons; the natural world responds with omens—earthquake-like trembling and surging waters—signaling the magnitude of the impending astra-use.