Kirmīra-rākṣasa-saṃgamaḥ (Encounter and Slaying of Kirmīra) | किर्मीरेण सह भीमसेनसमागमः
अतिष्ठस्त्वमथैकेन पादेन नियमस्थित: । लोवप्रवृत्तिहेतुस्त्वमिति व्यासो ममाब्रवीत्,गोविन्द! आप पुण्यात्मा पुरुषोंके निवासयोग्य प्रभासतीर्थमें जाकर लोगोंको तपमें प्रवृत्त करनेके लिये शौच-संतोषादि नियमोंमें स्थित हो महातेजस्वी स्वरूपसे एक सहस्र दिव्य वर्षोतक एक ही पैरसे खड़े रहे। ये सब बातें मुझसे श्रीव्यासजीने बतायी हैं
atiṣṭhas tvam athaikena pādena niyama-sthitaḥ | loka-pravṛtti-hetus tvam iti vyāso mamābravīt, govinda | āpa puṇyātmā puruṣoṁ-ke nivāsa-yogya prabhāsatīrtha-meṁ jākar logoṁ-ko tap-meṁ pravṛtta karane-ke liye śauca-santoṣādi niyamoṁ-meṁ sthita ho mahā-tejasvī svarūp-se eka-sahasra divya-varṣotaka eka hī pair-se khaḍe rahe | ye sab bāteṁ mujhse śrī-vyāsajī-ne batāyī haiṁ
ಅರ್ಜುನನು ಹೇಳಿದನು— ನೀನು ನಿಯಮಸಂಯಮದಲ್ಲಿ ಸ್ಥಿತನಾಗಿ ಒಂದೇ ಪಾದದ ಮೇಲೆ ನಿಂತಿದ್ದೆ. ವ್ಯಾಸರು ನನಗೆ ಹೇಳಿದರು— ‘ಓ ಗೋವಿಂದಾ! ಜನರನ್ನು ಧರ್ಮಯುಕ್ತ ಶಿಸ್ತು ಕಡೆಗೆ ಚಲಿಸುವಂತೆ ಮಾಡುವ ಕಾರಣ ನೀನೇ.’ ಪುಣ್ಯಾತ್ಮನಾದ ನೀನು ಸತ್ಪುರುಷರ ನಿವಾಸಕ್ಕೆ ಯೋಗ್ಯವಾದ ಪ್ರಭಾಸ-ತೀರ್ಥಕ್ಕೆ ಹೋಗಿ, ಶೌಚ-ಸಂತೋಷ ಮೊದಲಾದ ವ್ರತ-ನಿಯಮಗಳಲ್ಲಿ ಸ್ಥಿರನಾಗಿ, ಜನರನ್ನು ತಪಸ್ಸಿಗೆ ಪ್ರೇರೇಪಿಸಲು, ಮಹಾತೇಜೋಮಯ ರೂಪದಲ್ಲಿ ಒಂದೇ ಪಾದದ ಮೇಲೆ ಸಹಸ್ರ ದಿವ್ಯ ವರ್ಷಗಳ ಕಾಲ ಅಚಲವಾಗಿ ನಿಂತಿದ್ದೆ—ಇವೆಲ್ಲವನ್ನೂ ವ್ಯಾಸರು ನನಗೆ ತಿಳಿಸಿದರು.
अजुन उवाच
Exemplary self-discipline (niyama) and austerity (tapas) are presented as ethical catalysts: a great person’s steadfast practice—purity, contentment, and restraint—can inspire society toward dharmic conduct.
Arjuna addresses Krishna (Govinda) and recounts what Vyasa told him: Krishna once went to Prabhasa-tirtha and performed a prolonged, radiant austerity—standing on one foot for a thousand divine years—to encourage people to take up disciplined spiritual practice.