उद्योगपर्व — विदुरनीतिः (Adhyāya 37): आयुःक्षयहेतवः, नीतिसूत्राणि, बलभेदाः, पाण्डव-विग्रहदोषदर्शनम्
राजा अच्छी तरह परीक्षा किये बिना किसीको अपना मन्त्री न बनावे; क्योंकि धनकी प्राप्ति और मन्त्रकी रक्षाका भार मन्त्रीपर ही रहता है। जिसके धर्म
rājā samyak parīkṣyaiva kañcid amātyaṃ na niyojayet | dhanalābhasya mantrarākṣaṇasya ca bhāro hy amātye pratiṣṭhitaḥ || dharmārthakāmaviṣayāḥ sarve 'pi yasya karmāṇi sampūrṇāny eva sabhāsadaḥ paścād jānanti sa rājā sarvarājānāṃ variṣṭhaḥ || yaḥ svamantraṃ gopayati tasya niścayena siddhir bhavati || apraśastāni kāryāṇi yo mohād anutiṣṭhati | sa teṣāṃ viparibhraṃśād bhraṃśyate jīvitād api ||
ರಾಜನು ಸಮ್ಯಕವಾಗಿ ಪರೀಕ್ಷಿಸದೆ ಯಾರನ್ನೂ ಮಂತ್ರಿಯಾಗಿ ನೇಮಿಸಬಾರದು; ಏಕೆಂದರೆ ಧನಸಾಧನೆ ಮತ್ತು ಮಂತ್ರರಕ್ಷಣೆ ಎಂಬ ಭಾರ ಮುಖ್ಯವಾಗಿ ಮಂತ್ರಿಯ ಮೇಲೆಯೇ ಇರುತ್ತದೆ. ಧರ್ಮ, ಅರ್ಥ, ಕಾಮ ಸಂಬಂಧಿತ ಕಾರ್ಯಗಳು ನೆರವೇರಿದ ನಂತರವೇ ಪರಿಷತ್ತಿನವರು ತಿಳಿಯುವಂತೆ ತನ್ನ ಯೋಜನೆಗಳನ್ನು ಗುಪ್ತವಾಗಿ ನಡೆಸುವವನೇ ರಾಜಸತ್ತಮನು. ತನ್ನ ಮಂತ್ರವನ್ನು ರಹಸ್ಯವಾಗಿ ಕಾಯುವ ಆ ರಾಜನಿಗೆ ನಿಸ್ಸಂದೇಹವಾಗಿ ಸಿದ್ಧಿ ದೊರೆಯುತ್ತದೆ. ಆದರೆ ಮೋಹದಿಂದ ನಿಂದನೀಯ, ಶಾಸ್ತ್ರನಿಷಿದ್ಧ ಕಾರ್ಯಗಳನ್ನು ಮಾಡುವವನು ಅವುಗಳ ವಿಪರೀತ ಫಲದಿಂದ ನಾಶವಾಗುತ್ತಾನೆ; ಜೀವಿತವನ್ನೂ ಕಳೆದುಕೊಳ್ಳುತ್ತಾನೆ.
विदुर उवाच
A ruler must carefully test and appoint ministers, protect confidential counsel, and avoid forbidden or blameworthy actions; secrecy and disciplined policy lead to success, while deluded wrongdoing brings ruin—even death.
In Vidura’s counsel (nīti) during the Udyoga Parva, he instructs the king on prudent governance: selecting trustworthy ministers, keeping plans concealed until fulfilled, and recognizing that improper acts rebound disastrously.