Previous Verse
Next Verse

Shloka 21

Udyoga-parva Adhyāya 130: Kuntī’s Instruction on Rājadharma and Daṇḍanīti

लब्धचक्षुषमासीन धृतराष्ट्रं नराधिपा: । विस्मिता ऋषिशभि: सार्ध तुष्ठवुर्मधुसूदनम्‌,सिंहासनपर बैठे हुए धृतराष्ट्रको नेत्र प्राप्त हो गये, यह जानकर ऋषियोंसहित सब नरेश आश्वर्यचकित हो मधुसूदनकी स्तुति करने लगे

labdhacakṣuṣam āsīnaṃ dhṛtarāṣṭraṃ narādhipāḥ | vismitā ṛṣiśabhaiḥ sārdhaṃ tuṣṭuvur madhusūdanam ||

ಸಿಂಹಾಸನದಲ್ಲಿ ಆಸೀನನಾಗಿದ್ದ ಧೃತರಾಷ್ಟ್ರನಿಗೆ ದೃಷ್ಟಿ ಮರಳಿದುದನ್ನು ಕಂಡು, ಋಷಿಶ್ರೇಷ್ಠರೊಂದಿಗೆ ಸಮಸ್ತ ರಾಜರು ಅತೀವ ವಿಸ್ಮಯಗೊಂಡು ಮಧುಸೂದನನನ್ನು ಸ್ತುತಿಸಲು ಆರಂಭಿಸಿದರು।

लब्धचक्षुषम्one who has obtained sight
लब्धचक्षुषम्:
Karma
TypeAdjective
Rootलब्धचक्षुस्
FormMasculine, Accusative, Singular
आसीनम्seated
आसीनम्:
Karma
TypeAdjective
Rootआसीन
FormMasculine, Accusative, Singular
धृतराष्ट्रम्Dhṛtarāṣṭra
धृतराष्ट्रम्:
Karma
TypeNoun
Rootधृतराष्ट्र
FormMasculine, Accusative, Singular
नराधिपाःkings (lords of men)
नराधिपाः:
Karta
TypeNoun
Rootनराधिप
FormMasculine, Nominative, Plural
विस्मिताःastonished
विस्मिताः:
Karta
TypeAdjective
Rootविस्मित
FormMasculine, Nominative, Plural
ऋषिशभिःwith the sages
ऋषिशभिः:
Karana
TypeNoun
Rootऋषि
FormMasculine, Instrumental, Plural
सार्धम्together (with)
सार्धम्:
Karana
TypeIndeclinable
Rootसार्धम्
तुष्ठुवुःpraised
तुष्ठुवुः:
TypeVerb
Rootस्तु
FormPerfect (Liṭ), 3rd, Plural, Parasmaipada
मधुसूदनम्Madhusūdana (Kṛṣṇa)
मधुसूदनम्:
Karma
TypeNoun
Rootमधुसूदन
FormMasculine, Accusative, Singular

धृतराष्ट उवाच

D
Dhṛtarāṣṭra
M
Madhusūdana (Kṛṣṇa)
N
narādhipāḥ (kings)
ṛṣiśabhāḥ (foremost sages)
S
siṃhāsana (throne)