Adhyāya 52 (Sabhā-parva): Vidura Invites Yudhiṣṭhira to Hastināpura for the Dice Match
मेरु और मन्दराचलके बीचमें प्रवाहित होनेवाली शैलोदा नदीके दोनों तटोंपर छिठ्रोंमें वायुके भर जानेसे वेणुकी तरह बजनेवाले बाँसोंकी रमणीय छायामें जो लोग बैठते और विश्राम करते हैं
duryodhana uvāca | meru-mandarācalayoḥ madhye pravahantyāḥ śailodāyā nadīyā ubhayataṭeṣu chidrāntareṣu vāyor āpūryamāṇeṣu veṇur iva ninādavatāṃ veṇūnāṃ ramaṇīyāyāṃ chāyāyāṃ ye janā upaviśanti viśrāmyanti ca, te khasā ekāśanā āhāḥ pradarā dīrghaveṇavaḥ pāradaḥ pulindāḥ taṅgaṇāḥ parataṅgaṇāś ca nṛpāḥ pīpīlikābhiḥ nirhṛtaṃ pīpīlika-nāma suvarṇaṃ rāśīn rāśīn upahṛtya dāna-bhūtam ājagmuḥ | tasya mānaṃ droṇena kriyate || kṛṣṇollalāmāṃ śvamārāj chuklāṃ śānyāj chaśi-prabhān | himavat-puṣpajaṃ caiva svādu kṣaudraṃ tathā bahu ||
ದುರ್ಯೋಧನನು ಹೇಳಿದನು—ಮೇರು ಮತ್ತು ಮಂದರ ಪರ್ವತಗಳ ಮಧ್ಯೆ ಹರಿಯುವ ಶೈಲೋದಾ ನದಿಯ ಎರಡೂ ತೀರಗಳಲ್ಲಿ, ಬಿದಿರಿನ ರಂಧ್ರಗಳಲ್ಲಿ ಗಾಳಿ ತುಂಬಿದಾಗ ಅವು ವೇಣುವಿನಂತೆ ಮಧುರವಾಗಿ ನಾದಿಸುವ ಸ್ಥಳಗಳಲ್ಲಿ, ಆ ಮನೋಹರ ನೆರಳಲ್ಲಿ ಕೂತು ವಿಶ್ರಾಂತಿ ಪಡೆಯುವ ಜನರಲ್ಲಿ ಖಸರು, ಏಕಾಸನರು, ಆಹರು, ಪ್ರದರರು, ದೀರ್ಘವೇಣುಗಳು, ಪಾರದರು, ಪುಲಿಂದರು, ತಂಗಣರು, ಪರತಂಗಣರು ಮೊದಲಾದ ರಾಜರು ಕಾಣಿಕೆಗೆಂದು ಇರುವೆಗಳು ಹೊರತೆಗೆದವು ಎಂದು ಹೇಳಲ್ಪಡುವ ‘ಪಿಪೀಲಿಕ’ ಎಂಬ ಬಂಗಾರದ ಗುಡ್ಡಗಳನ್ನು ಗುಡ್ಡಗಳಾಗಿ ಹೊತ್ತು ತಂದರು; ಅದರ ಪ್ರಮಾಣವನ್ನು ದ್ರೋಣದಿಂದ ಅಳೆಯಲಾಗುತ್ತಿತ್ತು. ಇನ್ನೂ ಕಪ್ಪು ಗುರುತುಳ್ಳ, ಶ್ವೇತ, ಚಂದ್ರಪ್ರಭೆಯಂತೆ ಪ್ರಕಾಶಿಸುವ ವಸ್ತುಗಳನ್ನೂ, ಹಿಮವಂತದ ಪುಷ್ಪಗಳಿಂದ ಜನಿಸಿದ ಸಿಹಿಯಾದ ಜೇನನ್ನೂ ಬಹಳವಾಗಿ ತಂದರು.
दुर्योधन उवाच
The passage highlights how political sovereignty expresses itself through tribute and displays of wealth; ethically, it invites reflection on the allure of material splendor and how such magnificence can fuel pride, rivalry, and courtly tension—forces that later contribute to conflict.
Duryodhana is describing distant regions and peoples who bring extraordinary tribute—especially ‘Pīpīlika’ gold associated with ants—along with other rare goods. The description functions as a catalogue of the empire’s reach and the opulence surrounding the royal court.